Rudolf Habsburský

Rudolf bol najstarší zo šiestich synov rímskeho kráľa Albrechta I. a Alžbety Tirolskej, sestry Henricha Korutánskeho. V roku 1300[1] sa po veľkom diplomatickom úsilí oženil s Blankou, dcérou francúzskeho kráľa Filipa III. Cieľom dynastického sobáša bolo zblíženie Habsburgovcov s Kapetovcami. Manželstvo bolo bezdetné a Blanka na jar roku 1305 zomrela.

Po nevyjasnenom zavraždení posledného Přemyslovca Václava III. v roku 1306 sa otec pokúsil pre Rudolfa získať český trón. Volebné zhromaždenie sa však rozhodlo pre manžela Václavovej sestry Anny, Henricha Korutánskeho.

Albrecht I. Habsburský vyhlásil české krajiny za odumreté léno a udelil ho svojmu synovi Rudolfovi (v podstate protiprávne, bez ohľadu na staré právo českej šľachty zvoliť si sami kráľa). Rudolf Habsburský vtrhol dva týždne po voľbe Henricha Korutánskeho za kráľa so svojím vojskom do Čiech a otec ho krátko potom nasledoval. Sľuboval a rozdával peniaze a čoskoro dosiahol to, že sa niektorí predáci českého panstva za odplatu pridali na jeho stranu. Hneď ako pritiahol k Prahe, utiekol Henrich Korutánsky z krajiny.

Časť šľachty vedená Jindřichom z Lipé, Hynkom z Dubé, Jindřichom I. z Rožmberka a pražským biskupom Janom IV. z Dražic a staromestskí konšeli prijali Rudolfa za svojho kráľa. Podmienkou bolo, aby Albrecht I. potvrdil staré privilégiá, vrátane Zlatej buly sicílskej, ktorá stanovovala právo domácej voľby panovníka, a tiež sobáš čerstvo ovdoveného Rudolfa s vdovou po Václavovi II. Eliškou Rejčkou, ktorá na neho mala preniesť dedičský nárok na poľskú korunu. Ďalej musel Rudolf prisľúbiť, že vyrovná ťažké dlhy posledných Přemyslovcov.

Neboli to však všetci významní českí páni, ktorí zložili 16. októbra 1306 novému kráľovi v deň jeho voľby a svadby hold. Chýbala tu predovšetkým strana vedená Vilémom Zajícom z Valdeka. Rudolfa mnohí prijímali s nevôľou ako reprezentanta cudzej dynastie, o ktorej sa navyše hovorilo, že dala zavraždiť Václava III. Nevôľu vzbudil aj spôsob, akým Rudolf získal trón – zjednávaním s predajným panstvom a na úkor Přemysloven, čo boli pravé dedičky koruny.

Začiatkom roku 1307 sa Rudolf zišiel v Znojme s otcom a mladšími bratmi. Bol medzi nimi aj druhorodený Fridrich Pekný, ktorému dal ihneď po svojom zvolení za českého kráľa rakúske a štajerské vojvodstvá. Na tomto stretnutí Albrecht znovu udelil české krajiny dedične v léno Rudolfovi a stanovil, že ak zomrie on alebo niekto z jeho potomkov bezdetný, tak pripadne česká koruna niektorému z Habsburgovcov podľa práva primogenitúry. Prítomní českí a moravskí páni potom prisahali vernosť nielen Rudolfovi, ale aj jeho bratom. Rudolf tak prišiel o zvyšky sympatií.

Rudolf Habsburský (podoba zo 16. storočia)

Rudolf sa javil ako schopný panovník, vynikal:

Prezývali ho vraj kráľ „Kaša“, pretože sa živil touto mníšskou stravou, a po pražských uliciach sa spievali pesničky o „kráľovi hokynárovi“.

Šetrnosť, snaha zlepšiť stav kráľovských financií, ktorému malo pomôcť predovšetkým dôsledné vymáhanie daní a dávok, aj spochybnenie pohľadávok niektorých šľachticov voči korune, kráľovi na popularite nepridali. Neľúbosť budili aj jeho cudzí radcovia, medzi ktorými sa uplatnili cisterciánski opáti Heidenreich Sedlecký a Konrád z Erfurtu. Autor Dalimilovej kroniky kráľovi okrem iného vyčíta, že vyhnal z Pražského hradu kráľovské dcéry Elišku a Margarétu. Práve ich uznávala časť šľachty za dedičky českej koruny a vystúpila proti kráľovi vojensky.

V lete 1307 sa Rudolf vypravil proti jednému z rebelujúcich pánov, Bavorovi III. zo Strakoníc do západných Čiech a dosiahol v boji značné úspechy. Keď obliehal Horažďovice, Bavorova kapitulácia sa zdala byť na dosah ruky. Nečakane však zasiahla vyššia moc a mladý kráľ zomrel na úplavicu. Po jeho smrti sa rozšírili chýry, že bol otrávený. Predovšetkým preto, že na onú ​​údajnú úplavicu v celom tábore nikto ďalší nezomrel.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rudolf Habsburský

1. www.mittelalter-genealogie.de

• ANTONÍN, Robert. Rudolf I. Habsburský. Praha ; Litomyšl : Paseka. ISBN 978-80-7185-940-6. S. 147-153.
• ČORNEJOVÁ, Ivana; RAK, Jiří; VLNAS, Vít. Ve stínu tvých křídel. Habsburkové v českých dějinách. Praha : Grafoprint-Neubert, 1995. 289 s. ISBN 80-85785-20-X.
• HAMANNOVÁ, Brigitte. Habsburkové. Životopisná encyklopedie. Praha : Brána ; Knižní klub, 1996. 408 s. ISBN 80-85946-19-X.
• KRIEGER, Karl-Friedrich. Habsburkové ve středověku. Od Rudolfa I. (1218-1291) do Fridricha III. (1415-1493). Praha : Argo, 2003. 254 s. ISBN 80-7203-453-7.
• ŠUSTA, Josef. České dějiny II./I. Soumrak Přemyslovců a jejich dědictví. Praha : Jan Laichter, 1935. 803 s.
• ŠUSTA. Dvě knihy českých dějin. Kus středověké historie našeho kraje. Kniha první. Poslední Přemyslovci a jejich dědictví. Praha : Argo, 2001. 538 s. ISBN 80-7203-376-X.
• VANÍČEK, Vratislav. Velké dějiny zemí Koruny české III. 1250-1310. Praha : Paseka, 2002. 760 s. ISBN 80-7185-433-6.

• Genealógia
• Príbeh posledných Přemysloven ...
• Rudolf, kráľ Kaša

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rudolf Habsburský na českej Wikipédii.