Rudi Dutschke

Dutschke sa narodil v Schönefelde pri Luckenwalde (blízko Berlína), na území, ktoré sa po vojne stalo súčasťou NDR, ako syn poštového úradníka. V blízkom Luckenwalde navštevoval gymnázium a stal sa členom evanjelickej mládeže a mládežníckej organizácie FDJ. Po povstaní v Maďarsku roku 1956 začal zastávať pozície demokratického socializmu s odstupom od USA ako aj od ZSSR. O rok neskôr sa verejne prihlásil k pacifizmu a odmietol nastúpiť na výkon vojenskej služby (verejne k tomu vyzýval aj iných). Týmto postojom sa dostal do rozporu s platnou ideológiou NDR a po maturite v roku 1958 ho neprijali na štúdium športu. Dutschke sa vyučil za obchodníka a stále častejšie navštevoval Západný Berlín, kam sa krátko pred stavbou berlínskeho múra v roku 1961 presťahoval.

V Západnom Berlíne študoval Dutschke na Slobodnej univerzite (1961-1968) sociológiu, etnológiu, filozofiu a dejiny, roku 1973 promoval (témou jeho záverečnej práce bol maďarský marxista György Lukács).

Počas štúdia Dutschkeho ovplyvnil Heideggerov existencializmus, najmä marxistickí filozofi ako György Lukács a Ernst Bloch, veľmi sa zaujímal o takzvanú kritickú teóriu Frankfurtskej školy (Theodor W. Adorno, Max Horkheimer, Herbert Marcuse), aj o práce rôznych teológov (jeho neskoršia manželka, Gretchen Klotz-Dutschke, študovala teológiu).

Roku 1962 založil v Berlíne radikálnu skupinu Subverzívna akcia (Subversive Aktion), s ktorou roku 1964 vstúpil do Socialistického nemeckého študentského zväzu (SDS, Sozialistischer Deutscher Studentenbund), o rok neskôr sa stal jeho funkcionárom. Dutschke organizoval mnoho zhromaždení a demonštrácií proti vojne vo Vietname a proti vytvoreniu veľkej koalície medzi SPD a CDU. Patril k hlavným iniciátorom mimoparlamentnej opozície APO. Vo februári 1966 organizoval spolu s SDS kongres o Vietname, ktorý dočasne zjednotil mnoho prúdov vtedajšej západonemeckej ľavice a vyústil v tom čase v najväčšiu demonštráciu proti vojne vo Vietname.

Napätá situácia sa vystupňovala v júni 1967, keď bol v Západnom Berlíne na návšteve iránsky šach Rezá Pahlaví. Počas študentskej demonštrácie zameranej proti tejto návšteve zastrelil policajt Karl-Heinz Kurras (v roku 2009 sa ukázalo, že bol tajným spolupracovníkom východonemeckej Stasi) študenta Benno Ohnesorga.

Pamätná tabuľa venovaná Dutschkemu v Berlíne (Kurfürstendamm 141)

Po týchto udalostiach sa v bulvárnej tlači, najmä v novinách Springerovho koncernu zosilnila kampaň proti študentskému hnutiu. Dutschke bol označovaný za najväčšieho nepriateľa štátu (nem. „Volksfeind Nr. 1“).[1] Na tomto pozadí spáchal pomocný robotník, pravicový radikál Josef Bachmann 11. apríla 1968 na Dutschkeho atentát. Atentát vyvolal mnoho medzinárodných protestov a búrlivých demonštrácií.

Rudi Dutschke atentát prežil s ťažkým poranením mozgu, musel sa dokonca znovu učiť rozprávať. Rekonvalescenciu prežil vo Švajčiarsku, Taliansku a Veľkej Británii, kde sa chcel usadiť a začal študovať v Cambridgi, bol však britskými úradmi kvôli údajnej subverzívnej (podvratnej) činnosti vypovedaný. Dutschke sa neskôr usadil v dánskom Århuse, kde pôsobil ako docent na tamojšej univerzite.

Pri svojich cestách do Nemecka nadviazal v NDR kontakt s disidentami Wolfom Biermannom a Robertom Havemannom. V roku 1978 sa angažoval pri založení západonemeckej strany Zelených.

Dutschke zomrel 24. decembra 1979 ako 39 ročný na následky atentátu (mal epilepsiu).

Svoje nekonvenčné názory manifestoval aj pri narodení svojho prvého syna (mal tri deti) v roku 1968, ktorý dostal meno "Hosea-Che" – po biblickom prorokovi Hozeášovi a kubánskom revolucionárovi Che Guevarovi.[1]

Názory Rudi Dutschkeho sú veľmi kontroverzné. Mnohí hovoria o nábožensky fundovanom socializme, niektorí (aj zástancovia západonemeckej ľavice) ich označovali ako ľavicový fašizmus a teoretický základ neskoršej teroristickej organizácie RAF. V každom prípade boli silno provokujúce, pričom ústredným pojmom tu bola otázka násilia.

Dutschke, sám veľký kritik nielen monopolného kapitalizmu, ale i diktatúry sovietskeho razenia, síce zastával stanovisko, že v prípade neriešiteľnosti konfliktov (nereformovateľnosť buržoáznej spoločnosti, vykorisťovanie) je použitie násilia legitímne, toto násilie sa však dá použiť len proti veciam (a represívnemu systému), nie proti jednotlivým ľuďom. Vychádzal tiež z toho, že rôzne provokačné akcie môžu vychádzať i z malých skupín (najprv bez podpory obyvateľstva). Takéto akcie potom motivujú iné, zatiaľ len potenciálne revolučné skupiny a ústia do revolučného procesu, ktorý je podporovaný väčšinou; cieľom spoločenskej premeny je potom socialistická republika rád.

Ako "autoritatívny" marxista sa ohradil nielen od neskorších akcií teroristických skupín (ako RAF), chápajúcich revolučný proces ako atentáty na predstaviteľov kapitalistického politického a hospodárskeho systému, ale i od niekoľkých tuctov skupín a takzvaných strán prevažne dogmaticky-maoistického razenia, ktoré mali v sedemdesiatych rokoch v Spolkovej republike konjunktúru.

Počas roku 1968 sa tiež živo – aj keď kriticky – zaujímal o proces Pražskej jari v Česko-Slovensku, kde sa zúčastnil na rôznych diskusiách na pražských fakultách.

1. BALZTER, Sebastian. Hosea-Che Dutschke: Wie lebt es sich als Sohn von Rudi Dutschke?. FAZ.NET. Dostupné online [cit. 2020-02-25]. ISSN 0174-4909. (po nemecky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rudi Dutschke