Roland Freisler

Freisler sa zúčastnil bojov 1. svetovej vojny v roku 1914 v hodnosti dôstojníckeho kadeta, v roku 1915 mal už hodnosť poručíka a krátko predtým, než ho v októbri 1915 zajala ruská armáda, bol vyznamenaný. V zajatí sa naučil po rusky a začal sa zaujímať o marxizmus. Do Nemecka sa vrátil v roku 1920 ako presvedčený komunista. Po návrate do vlasti začal študovať právo na univerzite v Jene, kde v roku 1922 štúdium úspešne ukončil.

Od roku 1924 pôsobil ako právnik v Kasseli a bol aj členom obecného zastupiteľstva za Ľudovo-sociálny blok. Členom NSDAP sa stal v júli 1925 a pôsobil ako obhajca členom strany, ktorí mali problémy so zákonom. V roku 1932 ho za NSDAP zvolili do pruského zemského snemu a neskôr do Reichstagu.

V rokoch 1933 až 1934 zastával funkciu štátneho tajomníka na pruskom ministerstve spravodlivosti a v rokoch 1934 až 1942 tú istú funkciu na ríšskom ministerstve spravodlivosti. Od roku 1939, bol poverený vytvorením špeciálnych súdov pre „stanné súdy na domácom fronte“. Freisler sa ako zástupca ministra spravodlivosti Franza Schlegelbergera zúčastnil na konferencii vo Wannsee.

V auguste 1942 nahradil Otta Thieracka na poste predsedu Ľudového súdu. Predsedal 2600 súdom, ktoré skončili trestom smrti. K trestu smrti či k doživotiu bolo odsúdené vysoké percento obžalovaných, ktorých Freisler súdil. Súdil okrem iného aj členov odbojovej skupiny Biela ruža, či atentátnikov na Hitlera. Kvôli svojmu vystupovaniu v súdnej sieni získal prezývku zúrivý Roland.

Roland Freisler zomrel 3. februára 1945 počas spojeneckého náletu na Berlín, keď sa na neho priamo v súdnej sieni, do ktorej sa počas náletu vrátil pre spis obžalovaného Fabiana von Schlabrendorffa, zrútil trám.[1]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roland Freisler