Ralf Dahrendorf

Narodil sa v Hamburgu, kde neskôr aj študoval na univerzite. V roku 1952 získal doktorát z filozofie a po škole prednášal ako profesor sociológie na niekoľkých univerzitách v Nemecku a Spojenom kráľovstve. Pôsobil ako riaditeľ London School of Economics (1974 – 1984) a rektor ústavu St. Antony College oxfordskej univerzity.[3]

V politike pôsobil ako poslanec nemeckého parlamentu, parlamentný tajomník ministerstva zahraničných vecí Nemecka, európsky komisár pre výskum, vedu a vzdelávanie a bol tiež členom britskej Snemovne lordov po tom, čo bol doživotne menovaný za lorda. Neskôr kritizoval Európsku úniu, že neumožnili štátom strednej a východnej Európy skoršie členstvo v EU a skepticky sa tiež vyjadroval k zavedeniu spoločnej európskej meny.[4]

Počas života získal viaceré ocenenia napríklad v roku 1982 „Knight Commander of the Order of the British Empire“, v roku 1989 Veľký spolkový kríž za zásluhy a dve ceny v roku 2007 – Cenu Waltera-Hallsteina a Cenu princa z Astúrie.

Bol trikrát ženatý a mal tri dcéry: Nicola, Alexandra a Daphne Dahrendorf. Zomrel v nemeckom Kolíne nad Rýnom, vo veku 80 rokov, 17. júna 2009, po tom, čo trpel rakovinou.[5]

Svoje najvýznamnejšie dielo „Sociálne triedy a triedny konflikt v industriálnej spoločnosti“ napísal Dahrendorf v rokoch 1956 – 1957 a napriek úpravám dodnes zostáva najdetailnejším a najvplyvnejším nahliadnutím do problému sociálnej nerovnosti moderných spoločností.[6]

V knihe predstavil „tretiu cestu“ pre sociológiu.[7] Veril, že ani marxizmus, ani štrukturálny funkcionalizmus nevypovedajú o celej spoločnosti, pretože marxizmus nebral do úvahy zjavnú sociálnu integráciu a štrukturálne funkcionalistická teória sa dostatočne nezameriavala na sociálny konflikt. Tiež tvrdil, že Marx definoval spoločenské triedy v príliš úzkom a historicky špecifickom kontexte, v ktorom bohatstvo bolo určujúcim faktorom moci.[8] Jeho charakteristiku tried vidí iba ako špeciálny prípad všeobecnejšieho autoritatívneho vzťahu.

Ako sociológ vyvinul modernú teóriu konfliktu. Vychádza síce z Marxovej myšlienky proti sebe stojacich sociálnych tried, no odmieta ich vyústenie do beztriednej spoločnosti.[9]

Rozlišuje dva prístupy k spoločnosti, ktoré nazýva utopický a racionalistický. Prvý kladie dôraz na vyváženosť hodnôt a stabilitu, zatiaľ čo druhý sa točí okolo konfliktov a zároveň je príčinou štrukturálnych zmien.[10] Dahrendorf považuje sociálne konflikty za niečo, čo je v konečnom dôsledku pre spoločnosť pozitívne a nepredstavujú len nutné zlo, ale sú neodmysliteľnou súčasťou plnohodnotného, demokratického a racionálneho života. Podľa jeho teórie sa spoločnosti stávajú ľudskými spoločenstvami iba za predpokladu, že sa neustále pokúšajú zjednotiť nezjednotiteľné a akceptujú rozdiely.[11]

Téma slobody a autoritárskeho režimu sprevádzala Dahrendorfa skoro všade. Najväčšia hrozba slobody bola podľa neho dogma, či už fašistická alebo komunistická. Pretože utopia a sklon k názorovému diktátu nikdy neskončí, úlohou spoločnosti a každého občana je zostať otvorený zmenám. Dahrendorf predstavoval jedného z najväčších zástancov slobody slova a politického liberalizmu v moderných dejinách.[12]

V češtine vyšlo niekoľko jeho kníh, napríklad „Úvahy o revolúcii v Európe v dopise, ktorý mal byť zaslaný istému pánovi vo Varšave“ (Praha 1991). V roku 2007 bola do češtiny preložená jeho kniha „Hľadanie nového rádu –Prednášky o politike slobody v 21. storočí.“(Praha, 2007) Dahrendorf sa v nej zamýšľa nad hrozbami a nebezpečenstvom, ktorým sú vystavené moderné liberálne demokracie a ktoré vyplývajú z vtedajších procesov globalizácie, ekonomiky a politiky a z modernizácie spoločnosti. Pýta sa, či sa dá zachovať slobodu aj v tomto zmenenom svete. V roku 2008 bola vydaný aj český preklad „Pokušenie neslobody- Intelektuáli v čase skúšok“. Autor v knihe skúma ako sa správali intelektuáli v dobe totalitných režimov 20. storočia  vystavení nacizmu a komunizmu.(Praha, 2008). V roku 2009 mohla česká verejnosť čítať knihu „Prekonávať hranice- životné spomienky“, v ktorej sa Dahrendorf vracia ku svojmu detstvu a k začiatkom novinárskej, vedeckej a politickej kariéry. Ďalej, v češtine vyšli aj Dahrendorfove články publikované v Listoch a v Ekonómovi začiatkom 90. rokov 20.storočia.

V slovenčine bola publikovaná jeho práca „Moderný sociálny konflikt: Esej o politike slobody“ (Bratislava 1991). Vo veľkej časti jeho diela je dominantná téma slobody, presnejšie politika slobody. Vo svojich knihách vyjadruje svoj prístup popisujúci podobu liberálnej obavy s určitou podobu liberálnej nádeje.[13]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ralf Dahrendorf