Proxima Centauri

Porovnanie veľkostí hviezd zľava – Slnko, Alfa Centauri A, Alfa Centauri B, Proxima Centauri

Názov hviezdy sa skladá z lat. Proxima) – najbližší v ženskom rode a názvu súhvezdia v genitíve. Preklad mena hviezdy je najbližšia Kentaura (rozumej: hviezda zo súhvezdia Centaurus). [3][4] Názov „V645 Centauri“ sa riadi pravidlami pre pomenovanie premenných hviezd a hovorí, že ide o 645. premennú hviezdu, ktorá bola objavená v súhvezdí Centaurus.

Proxima Centauri je červený trpaslík spektrálnej triedy M a patrí do hlavnej postupnosti hviezd v Hertzsprungovom-Russelovom diagrame. Hviezda je ďalej klasifikovaná ako neskorý M trpaslík. Klasifikácia M5,5 Ve znamená, že ide o málo hmotného trpaslíka triedy M.

Iba s 12,3 % hmotnosti Slnka (približne 129 hmotností Jupitera) má hviezda napriek svojej blízkosti zdanlivú hviezdnu veľkosť 11,05^m. Je to stokrát menej ako najslabšia voľným okom pozorovateľná hviezda. Absolútna hviezdna veľkosť (jasnosť, akú má hviezda zo vzdialenosti 10 parsekov) je 15,5^m. Ak by bola Proxima Centauri na mieste Slnka, bola by len stokrát jasnejšia ako Mesiac v splne. Planéty by voľným okom neboli viditeľné, okrem Venuše, ktorá by žiarila v čase svojej najväčšej jasnosti ako hviezda šiestej veľkosti. Spln by žiaril ako matný červený kotúč so zdanlivou veľkosťou -2^m.[A 2]

Proxima Centauri vyžaruje 700-krát menej energie ako Slnko, čo zodpovedá 0,14 % slnečného výkonu.[5] Najviac žiarenia vydáva hviezda v infračervenej oblasti spektra, na vlnovej dĺžke 1,2 mikrometra.[6] Vo viditeľnej oblasti spektra má hviezda len 0,056 % svietivosti Slnka.[7] Chromosféra hviezdy je aktívna a vykazuje emisie ionizovaného horčíka na 280 nanometroch.[8]

Ak by mala Proxima o tretinu menšiu hmotnosť, nemohla by v nej prebiehať termojadrová reakcia, nespadala by pod definíciu hviezdy a bola by len hnedým trpaslíkom . Gravitácia na povrchu hviezdy je 5,20 log(g).[A 3][9] V astrofyzike je povrchová gravitácia vyjadrená v log g. Priemerná hustota hviezdy hlavnej postupnosti stúpa so znižujúcou sa hmotnosťou hviezdy a Proxima nie je výnimkou.[10] Hviezda má priemernú hustotu 56 800 kg/m³. Pre porovnanie Slnko má priemernú hustotu 1 409 kg/m³.[A 4][11]

Proxima Centauri vytvára relatívne slabý hviezdny vietor. Úbytok hmotnosti hviezdy nepresahuje 20 % úbytku hmotnosti Slnka slnečným vetrom. Hviezda je oveľa menšia ako Slnko, napriek tomu je úbytok hmotnosti na jednotku plochy osemkrát väčší ako u Slnka.[12]

Vzhľadom na jej blízkosť mohol byť zmeraný jej uhlový priemer. Európske južné observatórium na kopci Paranal v Čile v roku 2002 s pomocou optického interferometra určilo uhlový priemer Proxima Centauri na 1,02 ± 0,08 milisekúnd. S pomocou známej vzdialenosti hviezdy bol vypočítaný priemer hviezdy na približne 200 000 km. To je sedmina priemeru Slnka alebo 1,5 násobok priemeru Jupitera.

Pozri aj: Alfa Centauri

Otázka príslušnosti Proxima Centauri k systému Alfa Centauri nie je do dnešnej doby s istotou objasnená. Väčšina astronómov vychádza z toho, že Proxima je gravitačne viazaná na Alfa Centauri A a B.

Uhlová vzdialenosť Proxima k Alfe Centauri je 2,2 stupňa (štyri uhlové priemery Mesiaca).[16] Je tak vzdialená približne 15 000 ± 700 AU alebo 0,21 svetelných rokov od tejto dvojhviezdy (1/20 svojej vzdialenosti k Slnku).[26] To zodpovedá tisícnásobku vzdialenosti medzi Alfou Centauri A a Alfou Centauri B alebo päťsto násobku vzdialenosti medzi Neptúnom a Slnkom.

Astrometrické merania družice Hipparcos prakticky potvrdzujú domnienku, že sa Proxima Centauri nachádza na obežnej dráhe okolo dvojhviezdy, s obežnou dobou rádovo okolo 500 000 rokov (údaje poskytujú dáta v rádoch sto tisíc až k niekoľkým miliónom rokov). Preto je Proxima označovaná ako Alfa Centauri C. Dáta udávajú obežnú dráhu s minimálnou vzdialenosťou 1 000 AU a s maximálnou vzdialenosťou 20 000 AU od centra dvojhviezdy ako extrémne excentrickú. V súčasnosti je Proxima Centauri blízko svojho apoastronu (najvzdialenejšieho bodu obežnej dráhy od Alfy Centauri A a B). Pre potvrdenie uvedených údajov sú potrebné presnejšie merania radiálnej rýchlosti hviezdy.[26]

Podľa odhadov Matthewsa a kol. je vzhľadom na malú vzdialenosť a podobný vlastný pohyb hviezdy možnosť, že pozorované rozmiestnenie hviezd je náhodné, približne jedna k miliónu.[27]

Niektoré merania radiálnej rýchlosti, napríklad v Glieseho katalógu, nezodpovedajú viazanému hviezdnemu systému, takže nemožno vylúčiť, že ide len o náhodné stretnutie hviezd. Tieto domnienky podporujú simulačné výpočty, ktoré vychádzajú z predpokladu, že väzobná energia systému dáva len 44 % možnosť gravitačne viazaného systému.[26]

Pozorovania z roku 1994 naznačujú, že Proxima Centauri spolu s dvojhviezdou Alfa Centauri a deviatimi ďalšími hviezdami tvoria pohybovú skupinu hviezd. Následkom toho by Proxima neobiehala vnútornú sústavu viazaným pohybom, ale jej dráha by bola vnútornou dvojhviezdou hyperbolicky rušená. Toto naznačuje, že Proxima neuskutoční celý obeh okolo Alfa Centauri A a B.

Z Proxima Centauri sa dvojhviezda alfa Centauri A a B javí ako veľmi jasná hviezda so zdanlivou veľkosťou -6,80^m. V závislosti na polohe hviezd A a B na svojich obežných dráhach je niekedy dvojhviezda ľahko rozlíšiteľná voľným okom, niekedy je vidieť ako jediná hviezda. Alfa Centauri A má jasnosť -6,52^m, B má jasnosť -5,19^m. Po centrálnej dvojhviezde a Slnku je ďalšou najbližšou hviezdou vo vzdialenosti 6,6 svetelných rokov Barnardova hviezda.[28][29] Slnko má z Proximy zdanlivú jasnosť 0,4^m a nachádza sa v súhvezdí Kasiopeja.[A 5]

Z Alfy Centauri je Proxima napriek svojej blízkosti (štvrť svetelného roka) vidieť ako hviezda s jasnosťou 4,5^m. To ukazuje, akou slabou hviezdou Proxima v skutočnosti je.

Možno si predstaviť, že Proxima Centauri v periastrone niektorej kométy Oortovho oblaku systému dvojhviezdy dokáže odkloniť a tým prípadné terestrické planéty zásobovať vodou.[30] Ak bola Proxima v dobe svojho vzniku viazaná systémom Alfa Centauri, je veľmi pravdepodobné, že tom čase mala rovnaký podiel chemických prvkov. Dodatočne ovplyvnila gravitáciu Alfy Centauri protoplanetárny disk a tým sa do systému dostal vodný ľad. Hypotetická planéta pozemského typu by takto mohla byť zásobená materiálom.[26]

Proxima Centauri je spolu s Alfou Centauri A a Alfou Centauri B uvedená ako primárny cieľ pre „Space Interferometry Mission“ (SIM) spoločnosti NASA. Teoreticky môže SIM objaviť planéty, ktorých hmotnosť trikrát presahuje hmotnosť Zeme a ktoré ležia do vzdialenosti 2 AU od hviezdy.

V roku 1998 pri skúmaní Proximy Centauri prístrojom Faint Object Spectrograph Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu bola nádej pre nájdenie dôkazu, že existuje sprievodca hviezdy, ktorý ju obieha vo vzdialenosti 0,5 AU.[32] Nasledujúce hľadanie prístrojom Wide Field Planetary Camera 2 ho ale nepotvrdilo.[33]

V roku 2016 Európske južné observatórium oznámilo objav planéty Proxima b,[34][35][36] vzdialenej približne 0,05 AU s orbitou približne 11,2 pozemských dní.

1. Pre zdanlivú hviezdnu veľkosť m a paralaxu π sa absolútna hviezdna veľkosť M_v vypočíta:
   ${\displaystyle {\begin{smallmatrix}M_{v}\ =\ m+5(\log _{10}{\pi }+1)\ =\ 11,05+5(\log _{10}{0,77199}+1)\ =\ 15,49\end{smallmatrix}}}$
2. Rozdiel medzi absolútnou hviezdnou veľkosťou Proxima Centauri a Slnka je 15,49 − 4,83 = 10,66. Venuša dosahuje maximálnu jasnosť -4,6^m, takže jasnosť Venuše na rovnakej obežnej dráhe pri Proxima Centauri by bola −4,6 + 10,66 = +6,06^m.
3. V astrofyzike sa povrchová gravitácie udáva v log g. Udáva sa v jednotkách CGS, ktoré vyjadrujú zrýchlenie v cm za sekundu na druhú. Z toho sa potom vypočíta hodnota log10. V prípade Proxima Centauri je to 10 umocnené 5,20, to je 158,490 cm/s² prípadne 584,9 m/s². Ak bude hodnota delená 9,81 m/s² (hodnotou na Zemi), vyjde 161,55 väčšia hodnota tiaže ako na Zemi.
4. Hustota (ρ) je daná hmotnosťou delenou objemom. V porovnaní so Slnkom je hustota:

   ${\displaystyle \rho }$	= ${\displaystyle {\begin{smallmatrix}{\frac {M}{M_{\odot }}}\cdot \left({\frac {R}{R_{\odot }}}\right)^{-3}\cdot \rho _{\odot }\end{smallmatrix}}}$
   	= 0,123 · 0,145−3 · 1,409 g/cm3
   	= 56,8 g/cm3

   kde ${\displaystyle {\begin{smallmatrix}\rho _{\odot }\end{smallmatrix}}}$ predstavuje priemernú hustotu Slnka.
5. Súradnice Slnka z Proxima Centauri sú α = rektascenzia 02^h 29^m 42,95^s a δ = deklinácia +62° 40′ 46,14″. Absolútna hviezdna veľkosť Slnka je 4,83^m. Pri vzdialenosti 1,295 pc je zdanlivá hviezdna veľkosť Slnka 4,83 – 5(log₁₀ 0,77199 + 1) = 0,40.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Proxima Centauri na českej Wikipédii.