Jaskyniar vodný

Jaskyniar vodný (lat. Proteus anguinus) je slepý druh obojživelníka, endemit žijúci v podzemných vodách krasových jaskýň v Dinároch. Žije vo vodách, ktoré tečú cez rozsiahly vápencový región povodia rieky Soča blízko mesta Trieste (Taliansko), v južnom Slovinsku v juhozápadnom Chorvátsku a v Hercegovine.[1] Bol introdukovaný aj do francúzskych Pyrenejí a na severovýchod Talianska.[2] Je to jediný európsky výlučne jaskynný chordát. Miestni obyvatelia ho pre biele sfarbenie príležitostne nazývajú „ľudská ryba“[3] (doslovný preklad z slovin. človeška ribica a chorv. čovječja ribica) alebo „biela/jaskynná salamandra“.

jaskyniar vodný
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Proteus anguinus
Laurenti, 1768

Rozšírenie.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Prvá písomná zmienka o jaskyniarovi pochádza z diela Slava vojvodine Kranjske od Valvasora, opísal ho ako dračie mláďa.[4] Jaskyniara spomenul vo svojom diele Pôvod druhov aj Charles Darwin ako príklad redukovania častí organizmu, ktoré sa nepoužívajú.[5]

Opis

Tento živočích je známy svojou adaptáciou pre život v úplnej tme a v podzemnom afotickom prostredí. Jeho oči nie sú dokonale vyvinuté, je čiastočne slepý (na svetlo je citlivý), ale ostatné zmysly má zlepšené, hlavne čuch a sluch, dokáže detegovať vibrácie, má chemoreceptory a elektroreceptory. V pokožke nemá pigment, jeho sfarbenie je biele až ružovkasté, môže byť sivé alebo aj žlté.[6] Na rozdiel od väčšiny obojživelníkov je jaskyniar výlučne vodný živočích. Vodu nikdy neopúšťa, vo vode spí, kŕmi sa a rozmnožuje.[6] Žije v jemne nakyslej sladkej vode s vysokým obsahom kyslíka. Teplota vody je v rozmedzí od 5 do 15 °C.[2]

Na predných končatinách má tri prsty ale na zadných iba dva.[3] Je to neotenický druh, čiže je pohlavne dospelý už v larválnom štádiu.[7] Už v larválnom štádiu má veľké vonkajšie žiabre červenej farby. Tie mu ostávajú po celý život. Má dlhý chvost a ploskú podlhovastú hlavu. Dorastá do 20 – 30 cm.[6]

Potrava

Živí sa rôznonôžkami, larvami hmyzu a ďalšími malými bezstavovcami. Požiera aj detrit.[8] Korisť v tme loví pomocou chemoreceptorov, je citlivý na zvukové vlny a vibrácie.[9]

Rozmnožovanie

Rozmnožovanie nie je sezónne a závisí od stability biotopu v ktorom sa nachádzajú.[3] Počas rozmnožovania sú samci teritoriálni a agresívne bránia svoje územie.[2] Samec vábi samičku pachom, ktorý k nej umiestni kývaním chvosta. Potom pred samičku umiestni spermie, ktoré samica zachytí kloakou. Po oplodnení samička pripevní na kamene alebo kmene cca 70 až 100 vajíčok.[6] Vajíčka stráži samica. Samica môže spermie uložiť v kloake (spermathecae) aj na viac ako 6 mesiacov a tým proces oplodnenia oddialiť. Dokážu sa rozmnožovať aj rodením živých mláďat (viviparia).[3][8] Ich rozmnožovací cyklus je veľmi pomalý, pária sa cca. každých 12 rokov.[2]

Poddruh

Proteus anguinus parkelj (Sket & Arntzen, 1994) je považovaný za jediný poddruh jaskyniara vodného.[3] Tento poddruh žije v menej extrémnejšom prostredí. Obýva teplejšie a povrchové vody.[8] Má väčšie oči, kratšiu hlavu a viac pigmentu. Vyskytuje sa v regióne Bela Krajina na západe Slovinska.[10]

Niektoré zdroje uvádzajú, že p. a. parkelj je samostatný taxón[11], prípadne variant Proteus anguinus[2]. Genetický výskum v roku 2006 zistil, že na molekulárnej úrovni sú skoro nerozlíšiteľní.[12]

Referencie
  1. Sket B.. Distribution of Proteus (Amphibia: Urodela: Proteidae) and its possible explanation. Journal of Biogeography, 1997, roč. 24, čís. 3, s. 263 – 280. DOI: 10.1046/j.1365-2699.1997.00103.x.
  2. Meaton, J. 2011. "Proteus anguinus" (On-line), Animal Diversity Web. Prístup 29. december 2011 at .
  3. Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volume 6, Amphibians, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.
  4. Baker, Nick. "The Dragon of Vrhnika – The Olm". Nickbaker.tv. Prístup 2009-12-05.
  5. Darwin C. (1859). On the origin of species by means of natural selection, or the preservation of favoured races in the struggle for life. London: John Murray.
  6. O´SHEA, Mark; HALLIDAY, Tim. Plazy a obojživelníky. Bratislava : Ikar, 2005. ISBN 8055110654.
  7. Burnie D. & Wilson D.E. (eds.). Animal. London : DK, 2001. ISBN 0-7894-7764-5. S. 61, 435.
  8. IUCN 2009
  9. Hüpop K. (2000). How do cave animals cope with the food scarcity in caves?. In: Culver D.C. et al. (ed.): Ecosystems of the world: Subterranean Ecosystems, pp. 159–188. Amsterdam: Elsevier
  10. Sket B. & Arntzen J.W. (1994). A black, non-troglomorphic amphibian from the karst of Slovenia: Proteus anguinus parkelj n. ssp (Urodela: Proteidae). Bijdragen tot de Dierkunde 64:33–53.
  11. Arntzen, J.W. and Sket, B. 1996. Speak of the Devil: the taxonomic status of Proteus anguinus parkelj revisited (Caudata: Proteidae). Herpetozoa: 165-166.
  12. Goricki, S. and Trontelj, P. 2006. Structure and evolution of the mitochondrial control region and flanking sequences in the European cave salamander Proteus anguinus. Gene, Volume 378, 15 August 2006, Pages 31-41..

Iné projekty

Zdroje
  • Jan Willem Arntzen, Mathieu Denoël, Claude Miaud, Franco Andreone, Milan Vogrin, Paul Edgar, Jelka Crnobrnja Isailovic, Rastko Ajtic, Claudia Corti 2009. Proteus anguinus. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. <www.iucnredlist.org>. Prístup 29. december 2011.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku olm na anglickej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.