Preseľany

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1280. Obec dostala mestské výsady v roku 1646. Patrila Nitrianskemu hradu a neskôr rodine Ludanickovcov.

Vo farskej matrike sa uvádza že v šestnástom storočí v obci zúril mor. V Štatútoch Ostrihomskej kapituly v roku 1397 sa prvý raz spomína kostol svätej Alžbety Uhorskej. V Oláhovej vizitácii z roku 1562 sa spomína už aj fara a farár Jakub. Obec trpela počas stavovských povstaní a tiež aj v čase tureckých nájazdov na Ponitrie. Cestu na Hornú Nitru strážili už v dávnejších časoch križiaci. Ľudia žili v zemi vykopaných katakombách, ktoré boli pomerne rozsiahle, keďže tam schovávali aj úrodu.

Dňa 7. mája 1682, keď Turci spolu s Tökoliovcami tiahli na Viedeň prepadlo obec vojsko a vyrabovalo aj kostol. Popravili pred kostolom okrem bohoslužbukonajúceho kazateľa Hieronyma Poláčka z Hlohoveckého kláštora aj deti, ktoré pri bohoslužbe miništrovali. Farská kronika spomína Petroviča. V čase potlačenia Rákociovského povstania v bitke pri Trenčíne 3. augusta 1708 sa neďaleko Preselian vzdal jeden z Rákociho povstaleckých veliteľov Ladislav Očkaj. Dňa 28. augusta 1708 sa nechal obkľúčiť pálffiovským vojskom a spolu s celým plukom prešiel k Pálffimu a neskôr v septembri zložil sľub cisárovi Leopoldovi. V chotári obce Preseľany sa dňa 29. augusta 1708 odohrala veľká bitka medzi kurucmi a labancami. Jedna strana vojska bola usadená v lokalite Tábor pri Belinciach a druhá cisárska armáda táborila pri Preseľanoch. V tejto bitke padlo približne 3000 vojakov, ktorých pochovali priamo na vojnovom poli. I. V rokoch 1825 – 1848 v Preseľanoch pôsobil kňaz Matej Bazalica. Bol známy pomológ – ovocinár uznávaný aj za hranicami Monarchie. V obci bola známa tehelňa, ktorá zamestnávala veľa obyvateľov Preselian, aj širšieho okolia. Obec vlastnila aj mlyn.

Najstarší názov obce bol: Peresteran v slovenskom znení Peresterany alebo Presterany. V kanonickej vizitácii z roku 1562 sa spomína názov Perezlen. Neskoršie z toho vzniklo pomaďarčené Nyitrapereslény. Obyvatelia názov skomolili na Preszirani. Podľa inej verzie je pôvodný názov obce odvodený od slova praslica lebo obyvatelia sa zaoberali pestovaním a ručným spracovaním ľanu a konopí.