Krnča

Nachádza sa na strednom Ponitrí, približne 8 km východne od Topoľčian. Leží na pomedzí Podunajskej pahorkatiny (časť Tribečské podhorie) a pohoria Tribeč (časť Hornianske predhorie), v údolí potoka Dršňa.

Prístup do obce zabezpečuje cesta III/1702, ktorá odbočuje z cesty III/593 (Nitra – Partizánske). Okresné mesto leží 8 km západne, Partizánske je vzdialené 17 km severovýchodne a krajské mesto 38 km južným smerom.

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1183, no predpokladá sa jej vznik už v polovici 12. storočia. Listina pápeža Lucia III. naznačuje existenciu obce v skoršom období, počas pôsobenia arcibiskupa Lukáša (1158 – 1181). Práve Lukáš odňal podiel z cirkevného desiatku nitrianskej kapitule a v až v roku 1183 arcibiskup Mikuláš kapitule tento poplatok vrátil späť. V prvej polovici 13. storočia patrila obec Mikovi z rodu Diviackovcov, po jeho smrti si obec v roku 1246 rozdelili jeho synovia. Ďalšími majiteľmi územia boli neskôr rody Majthéniovcov, Besnákovcov, Gosztonyiovcov, Albert Filip Krohn, židia Wohlsteinovci, no tiež Ordódyovci, Matuschkovci, Knoglerovci a Kittlerovci.

V roku 1772 sa tu narodil historik Ján Ribiny, ktorý bol vychovávateľom detí Mateja Bela. Skúmal cirkevné dejiny a vydal 10 teologických a historických prác. Matej Bel spomína obec vo svojich Notíciách, kde uvádza 4 časti obce a zvyšky stredovekého bratríckeho opevnenia v blízkych horách. Súčasný názov obce sa používa od roku 1808 a vznikol z pôvodného názvu Kernulch.[4]

V minulosti sa obyvatelia obce živili obrábaním viníc, poľnohospodárstvom, pestovaním kapusty. Prínosom pre nich bolo množstvo lesov. Kedysi sa obec skladala z dvoch častí - Kutne a Krnče, v priebehu 18. storočia administratívne splynuli. Zaujímavá je miestna časť zvaná Kutňa, ktorú pre mnoho zachovaných sedliackych domov a dvorov starší občania nazývajú starou Krnčou. V minulosti sa tu nachádzali dva mlyny (jeden existuje), husací rínok i pastierňa (dom obecného pastiera). V minulosti v obci existoval tiež pivovar, liehovar, paličkáreň (malá továrnička grófa Matuschku na výrobu vychádzkových palíc a dáždnikov) i tehelňa. Kedysi boli v obci 2 kaštiele a 6 kúrií, ktoré sa žiaľ nezachovali. Zachovala sa len jedna kúria - rodiny Szoltsányi.

V obci pôsobí úspešná folklórna skupina Krnčianka, ktorá každoročne poriada stretnutia s rodákmi z chorvátskej dediny Soliani.

• Oficiálne stránky obce