Protohviezda

Protohviezda alebo prahviezda je obdobie vývoja hviezdy po tom, ako oblaky vodíka a hélia začali kontrakciu a predtým, ako hviezda dosiahla hlavnú postupnosť.

Fotografia objektu Herbig-Haro 46/47 získaná Spitzerovým vesmírnym ďalekohľadom v oblasti spektra blízkeho infračervenému žiareniu. Podarilo sa tak nahliadnuť pod tmavú hmlovinu, ktorá zárodok hviezdy spravidla obklopuje.

Protohviezda vzniká z globuly, malej, tmavej, približne guľatej hmloviny gravitačnou kontrakciou. Vďaka gravitačnej kontrakcii sa globula zmršťuje a zahrieva. Jej gravitačná energia sa mení na elektromagnetické žiarenie, ktoré však predstavuje len zlomok žiarenia uvoľňovaného neskôr termojadrovými reakciami. Ide predovšetkým o málo energetické rádiové a infračervené žiarenie. Teplota v centrálnej oblasti postupne narastá od 10 kelvinov, ktoré mala v štádiu globuly, až po niekoľko miliónov kelvinov. Spolu s teplotou narastá v strede protohviezdy aj tlak. Počas svojho vývoja sa protohviezda posúva po Hertzsprungovom–Russellovom diagrame zhora nadol po tzv. Hayashiho stope. Okolo protohviezdy sa niekedy môže vytvoriť protoplanetárny disk, z ktorého môžu vzniknúť planéty. Gravitačná kontrakcia sa zastavuje, hneď ako v jadre protohviezdy začnú prebiehať termojadrové reakcie.

Protohviezdam s hmotnosťami blízkymi hmotnosti Slnka obyčajne trvá 10 miliónov rokov, kým sa z nich vyvinú hviezdy hlavnej postupnosti. Protohviezdam s hmotnosťou 15 hmotností Slnka to trvá kratšie, okolo 100 000 rokov.