Polyetylénglykol

Polyetylénglykol alebo polyetylénoxid alebo polyoxyetylén je komerčne najvýznamnejší polyéter. Ako polyetylénglykol, polyetylénoxid alebo polyoxyetylén sa označujú oligoméry alebo polyméry etylénoxidu. Všetky tri názvy sú chemické synonymá, ale historicky sa ako polyetylénglykol označujú oligoméry a polyméry s molárnou hmotnosťou do 20 kg/mol, ako polyetylénoxid polyméry s molárnou hmotnosťou nad 20 kg/mol a ako polyoxyetylén polyméry ľubovoľnou molekulovou hmotnosťou.

Polyetylénglykol
Polyetylénglykol
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C2n+2H4n+6On+2
Synonymá	polyetylénoxid, polyoxyetylén
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	rôzna
Teplota vzplanutia	182 - 287 °C
Ďalšie informácie
Číslo CAS	25322-68-3
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Polyetylénglykol a polyetylénoxid sú kvapaliny alebo pevné látky s nízkou teplotou topenia, v závislosti od molárnej hmotnosti. Polyetylénglykol sa pripravuje polymerizáciou etylénoxidu a je komerčne dostupný v širokej škále molárnych hmotností, od 300 g/mol do 10 t/mol. Kým polyetylénglykol a polyetylénoxid sú rôznou molárnou hmotnosťou majú rôzne oblasti použitia a rôzne fyzikálne vlastnosti (napr. viskozitu), vzhľadom na vlastnosti reťazcov rôznych dĺžok, sú ich chemické vlastnosti skoro rovnaké. Rôzne formy polyetylénglykolu sa využívajú aj ako iniciátory polymerizačného procesu. Najčastejšie sa takto používa metyletérpolyetylénglykol. Polyetylénglykol nižších molárnych hmotnostiach je dostupný aj ako čistý oligomér, označovaný ako uniformné, monodisperzné alebo diskrétne. Pretože čistenie a separácia čistých oligomérov je zložité, cena takto kvalitných látok je často desať- až tisíckrát vyššia než pri neuniformných (polydisperzných) polyetylénglykolol.

Polyetylénglykol je tiež k dispozícii v rôznom geometrickom usporiadaní. Vetvené polyetylénglykoly majú tri až desať reťazcov vychádzajúcich s centrálnej skupiny. Hviezdicové polyetylénglykoly majú 10 až 100 reťazcov z centrálneho jadra. Hrebeňové polyetylénglykoly majú viac reťazcov odbočujúcich z polymérnej „chrbtice.“

Teplota topenia polyetylénglykolu je závislá na vzorcovej hmotnosti polyméru. Polyetylénglykol alebo polyetylénoxid má nasledujúcu štruktúru:

CH₂OH(CH₂OCH₂)_nCH₂OH

Čísla, ktoré sa často uvádzajú v názvoch polyetylénglykolu, označujú priemernú molárnu hmotnosť. Napríklad polyetylénglykol s n = 9 by mal priemernú molárnu hmotnosť cca 400, označoval by sa teda ako polyetylénglykol 400. Väčšina polyetylénglykolol obsahuje molekuly s rôznymi molárnymi hmotnosťami, sú teda neuniformné. Distribúciu rozmerov molekúl možno štatisticky charakterizovať pomocou hmotnostnej strednej molárnej hmotnosti (Mw) a číselnou strednou molárnou hmotnosťou (Mn), ich pomer sa nazýva index neuniformity (tiež index polydisperzity, Mw/Mn). Hodnoty Mw a Mn možno merať hmotnostnou spektrometriou.

Polyetylénglykolylácia je proces kovalentného zlučovania štruktúry polyetylénglykolu s inou väčšou molekulou, napríklad s terapeutickou bielkovinou (ktorá sa potom označuje ako Polyetylénglykolylovaná). Polyetylénglykolylovaný interferón alfa-2a alebo alfa-2b je bežne používanou injekčnou liečbou infekcie hepatitídy typu C.

Polyetylénglykol je rozpustný vo vode, v metanole, v benzéne a v dichlórmetáne, nerozpustný v dietyléteri a v hexáne. Zlučuje sa s hydrofóbnymi molekulami za vzniku neiónových tenzidov.

Polyetylénglykol môže obsahovať potenciálne toxické nečistoty, napríklad etylénoxid alebo 1,4-dioxán. Polyetylénglykol je nefrotoxický, ak sa aplikuje na poškodenú kožu.