Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy
Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy (skr. POHG) boli špeciálne ozbrojené jednotky Slovenského štátu, ktoré vznikli v rámci Hlinkovej gardy krátko po vypuknutí Slovenského národného povstania z dôvodu boja proti povstalcom a partizánom. Úzko spolupracovali s nemeckou nacistickou armádou a podieľali sa na mnohých vojnových zločinoch.
Rozkaz na vybudovanie špeciálnych vojenských jednotiek vydal 8. septembra 1944 hlavný náčelník štábu Hlinkovej gardy Otomar Kubala, pričom pôvodne boli tieto ozbrojené formácie Hlinkovej gardy označované ako „aktivované jednotky“. Spočiatku sa skladali výlučne z gardistických dobrovoľníkov, neskôr v nich však boli organizovaní nielen príslušníci Hlinkovej Gardy (ďalej HG) ale aj nečlenovia HG, ktorí boli povolaní vojenským rozkazom. V rokoch 1944 – 1945 dosiahli POHG maximálne počty 38 pohotovostných oddielov, 6 poľných rôt a 3 poľné prápory (hoci tie pod POHG priamo nespadali). Počet jednotiek bol kolísavý, celkovo ich tvorilo vyše 5000 mužov.
V POHG sa sústreďovali najradikálnejšie sily v rámci Hlinkovej gardy. 22. novembra 1944 na porade okresných veliteľov HG v Trenčíne sa dohodli na užšej spolupráci s nemeckými bezpečnostnými jednotkami. Základ veliteľského dôstojníckeho zboru POHG tvorili osvedčení velitelia z niektorých Okresných veliteľstiev HG, ktorí sa stali veliteľmi regionálnych POHG, poľných rôt a poľných práporov POHG. POHG boli vo veľkej miere využívané nemeckými jednotkami, pretože poznali dobre miestny terén ako aj obyvateľstvo vo svojich úsekoch. POHG sa v spolupráci s nemeckou bezpečnostnou políciou SIPO, službou SD, Heimatschutzom, Einsatzkommandom (13, 14) a ďalšími špeciálnymi reštrikčnými a protipartizánskymi útvarmi, ako napr. so SS Stíhacím zväzom Slovenska, jednotkou Edelweiss, či špeciálnou jednotkou vyčlenenej z SS bojovej skupiny Schill, podieľali na protipartizánskych akciách a na akciách proti civilnému obyvateľstvu, ktoré spolupracovalo s povstaleckými a partizánskymi jednotkami.
Príslušníci POHG sa dokázateľne podieľali na zavraždení približne 4 000 ľudí, väčšinou Židov, a spolupracovali aj na deportáciách do koncentračných táborov. Známe sú brutálne popravy zajatých Židov, ktori dovtedy ešte prežili na Slovensku, ako aj povstalcov a partizánov vo vápenke v Nemeckej, vykonané príslušníkmi Einsatzkommanda 14 a 40-člennou čatou HG pod velením Vojtecha Horu či účasť 150 člennej 5. poľnej roty POHG pod vedením Jozefa Nemsilu na vraždení v Kremničke. Účasť POHG je potvrdená aj na trestných výpravách proti civilnému obyvateľstvu v obciach Smrečany, Plešivá, Magále, ako aj mnoho ďalších.
Po skončení vojny boli viacerí príslušníci POHG odsúdení na tresty smrti (ako napr. velitelia Otomar Kubala či Jozef Gašparík), mnohí ďalší zas boli odsúdení na dlhoročné tresty väzenia. Niektorým sa však podarilo ujsť a pred súd sa za svoje zločiny nikdy nedostali (napr. Jozef Nemsila a Vojtech Hora).