Pervadžet

Pervadžet (aj Per-Vadžet, staroeg. pr-w3ḏt) ← Džebu (staroeg. ḏbˁwt), pôvodne dvojsídlo Pe-Dep (staroeg. p-dp), v helenistickom období Buto (alt. Bouto, Boutos, Butos, Boutosos, Butosos, starogr. Βοῦτος,[1] starogr. Βουτώ[2], lat. Buto), bolo staroegyptské hlavné mesto 5. dolnoegyptského nomu, ležiace 95 km východne od Alexandrie, v nílskej delte. Grécky názov je odvodený od mena bohyne Mut, ktorá v neskorších dobách splynula s miestnou bohyňou Vadžet, a od tej je zas odvodené egyptské pomenovanie mesta vo význame „Príbytok Vadžet“. Pervadžet bol postavený ma nílskom Sebenytskom ramene, neďaleko od jeho ústia a na južnom brehu Butského jazera.[3] Dnes sa na tomto mieste nachádza Kem Kasír.

Poloha sídla Pervadžet (Buto)

Pervadžet pôvodne pozostával z dvoch miest – Pe a Dep, ktoré sa spojili do jedného urbanistického celku. Bohyňa Vadžet bola pôvodne miestne božstvo a ochrankyňa tunajšej veštiarne. V dobe Ptolemaiovcov bol Pervadžet hlavným mestom nílskej delty, či podľa Herodiána hlavnou osadou. Herodotos ho označuje ako hlavné mesto Chemmitského nomu, Klaudios Ptolemaios Ftenotitského nomu a Plínius Starší jednoducho oblasti Fteneta.

Pervadžet mal veľký význam už v preddynastickom období starovekého Egypta. Archeologické nálezy dokladajú, že po zjednotení Egypta nahradila kultúra Horného Egypta miestnu kultúru, čo umožňuje presnejšie sledovať samotný proces zjednotenia.

Mesto bolo v staroveku preslávené svojim chrámom a veštiarňou zasvätenou bohyni Vadžet, ktorú Gréci stotožňovali so svojou bohyňou Léto alebo Ladónou. Na počesť bohyne sa v Pervadžete konali každoročné slávnosti. Okrem tohoto chrámu sa v meste nachádzala aj menšia svätyňa boha Hora a bohyne Bastet.