Paul Ludwig Landsberg

Paul Ludwig Landsberg (* 3. december 1901, Bonn, Nemecko – † 2. apríl 1944, koncentračný tábor Sachsenhausen) bol nemecký filozof a profesor židovského pôvodu.

Paul Ludwig Landsberg
nemecký filozof a profesor
Narodenie3. december 1901
Bonn, Nemecko
Úmrtie12. apríl 1944 (42 rokov)
koncentračný tábor Sachsenhausen, Nemecko
Profesiafilozof
RodičiaErnst Landsberg
Anna, rod. Silverberg
ManželkaMagdalena Hofmann (1933  1944)
Biografický portál

Bol predstaviteľ kresťanského personalizmu, žiak a pokračovateľ Maxa Schelera. Vo svojej filozofii sa sústreďuje na skúmanie rôznych druhov skúsenosti, napríklad skúsenosti smrti. Zaoberal sa problémami ľudskej slobody a zodpovednosti z hľadiska konečnosti existencie a smrti, ako aj etickými problémami mučeníctva a samovraždy.

Život

Narodil sa ako syn profesora práva Ernsta Landsberga, ktorého ako prvého Žida zvolili roku 1914 za rektora univerzity, a ktorý dal svojich dvoch synov pokrstiť za protestantov. Starší syn zomrel vo vojne roku 1916.

Paul Ludwig študoval filozofiu vo Freiburgu, Berlíne a Kolíne (absolvoval 1923). Potom habilitoval (1928), stal sa súkromným docentom filozofie v Bonne (1930) a zúčastňoval sa politického života weimarskej republiky. Fascinovali ho myšlienky Karla Marxa a odmietal národný socializmus (z politického presvedčenia). Začal mať preto problémy a 1.3. 1933, tesne pred historickými voľbami do Reichstagu, utiekol spolu so sľúbenicou do Švajčiarska, kde sa aj vzali. Potom išli cez Francúzsko do Španielska, kde prednášal v Barcelone a Santandre. V dôsledku španielskej občianskej vojny utiekli znova do Paríža, kde od bol roku 1937 profesorom na Sorbonne, a kde sa aktívne zúčastnil protihitlerovských aktivít nemeckých exilantov. Jeho matka v roku 1938 spáchala samovraždu, keď je úrady zakázali navštíviť syna a dcéry v zahraničí. V rámci druhej vlny internovania všetkých nemeckých rodín vo Francúzsku roku 1939 bol uväznený v tábore v Bretónsku a jeho žena v Gurs na juhu Francúzska. Ludwigov tábor čoskoro dobyli Nemci, ale Ludwigovi sa spolu s inými zajatcami v poslednej chvíli podarilo utiecť, pričom mu policajný prefekt predtým vystavil francúzsky pas na meno Paul Richert, lekár z Alsaska. Potom išiel po svoju ženu (ktorá sa medzitým nervovo zrútila s dlhodobými následkami) a chceli spolu utiecť do Ameriky, ale zmeškali posledný vlak. Na druhý deň ho v hoteli zatklo gestapo a išiel do koncentračného tábora Oraniemburg-Sachsenhausen, kde roku 1944 zomrel na tuberkulózu.

Dielo

  1. Einführung in die philosophische Anthropologie (Introducere in antropologia filozofica), 1934 [Úvod do filozofickej antropológie]
  2. Die Welt des Mittelalters und wir. Ein geschichtsphilosophischer Versuch über den Sinn eines Zeitalters, 1922 [Svet stredoveku a my. Dejinofilozofický pokus o zmysle jednej epochy]
  3. La Edad Media y nosotros, 1925 [Stredovek a my]
  4. Pascals Berufung (Vocatia lui Pascal), 1929 [Pascalovo povolanie]
  5. Essai sur l'experience de la mort suivi de Le probleme moral du suicide (The Experience Of Death: The Moral Problem Of Suicide/Eseu despre experienta mortii, urmat de Problema morala a sinuciderii/Ensayo sobre el problema de la muerte: El problema moral del suicidio), 1937 [Rozprava o skúsenosti smrti nasledovaná Morálnym problémom samovraždy]
  6. Wesen und Bedeutung der platonischen Akademie (Esenta si importanta Academiei platoniciene), 1923 [Podstata a význam Platónskej akadémie]
  7. Die Erfahrung des Todes (La experiencia de la muerte), 1935 [Skúsenosť smrti]
  8. Zur Soziologie der Erkenntnistheorie (Contributii la sociologia teoriei cunoasterii), 1931 [Sociológia teórie poznania]
  9. Křesťanské pojetí osoby, 1990

Literatúra

  • Moebius, Stephan: Paul Ludwig Landsberg - ein vergessener Soziologe? Zu Leben, Werk, Wissens- und Kultursoziologie Paul Ludwig Landsbergs. [Paul Ludwig Landsberg – zabudnutý sociológ? K životu, dielu, znalostnej a kultúrnej sociológii Paula Ludwiga Landsberga] in „Sociologia Internationalis. Internationale Zeitschrift für Soziologie, Kommunikations- und Kulturforschung“, 41. zväzok, Zošit 1, 2003, s. 77-112.

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.