Paul Celan

Narodil sa v po nemecky hovoriacej židovskej rodine v Bukovine. Navštevoval nemeckú a hebrejskú základnú školu, rumunské a ukrajinské štátne gymnázium. V roku 1938 odišiel študovať medicínu do Tours vo Francúzsku, o rok nato sa však vrátil, aby vo svojom rodnom meste študoval románske jazyky. Štúdium prerušil, keď Černivci v roku 1940 obsadila sovietska armáda. Po obsadení mesta rumunskými a nemeckými vojskami v roku 1941 ho spolu s ostatnými Židmi odsunuli do geta, kde popri upratovaní trosiek písal poéziu a preložil Shakespearove Sonety. V roku 1942 transportovali jeho rodičov do tábora v Podnestersku, kde Celanov otec zomrel na týfus a matku zastrelili. Až do roku 1944 pracoval Celan na nútených prácach v rozličných táboroch. Po oslobodení pracoval v Bukurešti ako lektor a prekladateľ. V roku 1947 kvôli nástupu komunistického režimu z Rumunska ušiel a cez Viedeň sa prisťahoval do Paríža (1948). V tom istom roku vydal svoju prvú zbierku básní Piesok z urien.

Ešte vo Viedni Celan nadviazal krátky milostný vzťah s významnou rakúskou spisovateľskou Ingeborg Bachmannovou. Napriek tomu, že ho sa v roku 1950 pokúsili vzťah obnoviť, nedokázali spolu žiť, pretože si, podľa jej vlastných slov, „z neznámych, démonických dôvodov navzájom odoberali vzduch." V roku 1951 Celan spoznal grafičku Gisèle Lestrangeovú, s ktorou sa oženil 21. decembra 1952 a ktorá bola neskôr ilustrátorkou jeho zbierok.

V Paríži Celan pôsobil ako prekladateľ a učiteľ na École Normale Supérieure. V roku 1952 vyšla zbierka Mak a pamäť, ktorá obsahovala slávnu báseň Fúga smrti (Todesfuge) opisujúcu hrôzy koncentračných táborov.

V roku 1960 ho vdova po jeho zosnulom priateľovi Yvanovi Gollovi Claire obvinila z plagiátorstva diel jej manžela. Celan trpel čoraz častejšie psychickými problémami. V roku 1965 svoju manželku napadol nožom a musel byť na pol roka hospitalizovaný na psychiatrickej klinike. Od roku 1967 bývali manželia oddelene. V roku 1970 za doposiaľ nevyjasnených okolností spáchal samovraždu skokom do Seiny. Jeho telo bolo vylovené 1. mája 1970 pri Courbevoie, asi 10 km po prúde rieky.

• Der Sand aus den Urnen (1948)
• Mohn und Gedächtnis (1952)
• Von Schwelle zu Schwelle (1955)
• Sprachgitter (1959)
• Die Niemandsrose (1963)
• Atemwende (1967)
• Fadensonnen (1968)
• Lichtzwang (1970)
• Schneepart (1971)

1. ^  Celan je anagram rumunskej formy jeho priezviska - Ancel

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Paul Celan
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Paul Celan