Paldiski
Paldiski (rusky Балтийский Порт, nemecky Baltischport, pôvodne švédsky Rågervik) je mesto a významný prístav ležiaci na polostrove Pakri v severozápadnom Estónsku. Mesto tvorí samosprávnu jednotku kraja Harjumaa, ku ktorej administratívne patria aj ostrovy Suur-Pakri a Väike-Pakri.
| Paldiski | |||
| mesto | |||
 Maják v Paldiski | |||
|
|||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Harjumaa | ||
| Súradnice | 59°21′00″S 24°03′00″V | ||
| Rozloha | 101,8 km² (10 180 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 4 154 (1. 1. 2008) | ||
| Hustota | 40,81 obyv./km² | ||
| Starosta | Kaupo Kallas | ||
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
| - letný čas | VELČ (UTC+3) | ||
| PSČ | 76806 | ||
_no_rivers.svg.png.webp) Poloha mesta v rámci Estónska  Poloha mesta v rámci Estónska
| |||
| Webová stránka: http://www.paldiski.ee/ | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Dejiny
Pôvodná osada na mieste dnešného Paldiski bola založená Švédmi a mala meno Rågervik. Jej význam však vzrástol až za ruskej nadvlády. Roku 1718 bola na pokyn cára Petra Veľkého zahájená stavba námornej pevnosti a hlbokého prístavu. Mestské práva získalo Paldiski roku 1783 ako Балтийский Порт (Baltijskij Port), resp. v úradnej nemčine baltských provincií Baltischport. Súčasné meno vzniklo poestónčením ruského názvu a oficiálne sa začalo používať od roku 1933.
Rusi sa do Paldiski nakrátko vrátili v roku 1939, aby tu vybudovali vojenskú námornú základňu. Svoju prácu dokončili až po skončení druhej svetovej vojny. V roku 1962 sa mesto stalo základňou sovietskych jadrových ponoriek a premenilo sa na uzavreté vojenské pásmo. Ruské vojenské lode opustili prístav až v roku 1994, ale kontrola nad miestnym jadrovým reaktorom bola predaná Estónsku až v nasledujúcom roku.
Súčasnosť
V súčasnosti je Paldiski dôležitým nákladným prístavom. Pravidelne sa odtiaľto vyplavuje trajekt do švédskeho Kapellskäru, trajektové spojenie je aj s fínskym Hanko a nemeckým Lübeckom. Na území mesta sa nachádza aj Pakrijsky veterný park (Pakri Tuulepark), veterná elektráreň, ktorej výkon 56 GWh zodpovedá 1 % estónskej spotreby, čo s veľkou rezervou pokrýva aj všetku spotrebu samotného mesta. S poukázaním na túto skutočnosť sa Paldiski prezentuje ako „mesto zelenej energie“ (rohelise energia linn).
