Oxid olovnato-olovičitý

Oxid olovnato-olovičitý (niekedy nazývaný aj mínium) je jasno-oranžový kryštalický alebo amorfný pigment. Chemický vzorec oxidu olovnato-olovičitého je Pb3O4. Používa sa na výrobu batérií, krištáľového skla a hrdziodolnej penetračnej farby.

Oxid olovnato-olovičitý
Oxid olovnato-olovičitý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec Pb3O4.
Synonymá mínium
Vzhľad jasno-oranžový prášok
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 685,6 g/mol
Teplota topenia 500 °C
Hustota 8,3 g/cm3
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
Vety H H272, H302, H332, H360, H373, H410
Vety EUH EUH?
Vety P P201, P220, P273, P308+313, P501
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Jed
(T)		 Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R61, R20/22, R33, R50/53, R62
Vety S S53, S45, S60, S61
NFPA 704
0
2
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 1314-41-6
Číslo UN 1479
EINECS číslo 215-235-6
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
 Chemický portál

Štruktúra

Oxid olovnato-olovičitý má pri izbovej teplote tetragonálnu sústavu, ktorá sa pri teplote 170K (−103,15 °C) mení na rombickú sústavu. Táto zmena ovplyvní iba symetriu kryštálov a mierne ovplyvní medziatómové vzdialenosti a uhly.[1]

Základná bunka tetragonálnej sústavy Pb3O4. (šedá označuje olovo, červená kyslík)

Výroba

Oxid olovnato-olovičitý sa vyrába kalcináciou oxidu olovnatého s prísunom vzduchu pri teplotách približne 450 °C až 480 °C

6 PbO + O2 → 2 Pb3O4

Oxid olovnato-olovičitý je tiež možné pripraviť pomocou žíhania uhličitanu olovnatého (ceruzitu) s prísunom vzduchu.

6 PbCO3 + O2 → 2 Pb3O4 + 6 CO2

Ďalším spôsobom je žíhanie olovenej beloby

3 Pb2CO3(OH)2 + O2 → 2 Pb3O4 + 3 CO2 + 3 H2O

Ako roztok sa dá Oxid olovnato-olovičitý pripraviť napríklad reakciou olovičitanu draselného a octanu olovnatého.

K2PbO3 + 2 Pb (OCOCH3)2 + H2O → Pb3O4 + 2 KOCOCH3 + 2 CH3COOH

Vlastnosti a reakcie

Oxid olovnato-olovičitý je takmer nerozpustný vo vode a etylalkohole. Je rozpustný v kyseline chlorovodíkovej, ktorá sa nachádza aj v žalúdku a preto je toxický pokiaľ je prehltnutý. Je takisto rozpustný v kyseline octovej a zriedenej zmesi kyseliny dusičnej a peroxidu vodíka.

Pri zohriatí na teplotu 500 °C sa začne rozkladať na oxid olovnatý a kyslík, pri teplote 580 °C je rozklad hotový.

2 Pb3O4 → 6 PbO + O2

Využitie

Oxid olovnato-olovičitý je najčastejšie používaný ako pigment do penetračných náterov na železné objekty. Kvôli svojej toxicite ale má limitované využitie. V minulosti bol používaný spolu s ľanovým olejom ako hrubý, dlhotrvajúci anti-korozívny náter. Využíva sa aj v amatérskej pyrotechnike. Najväčšie využitie ale má pri výrobe olovnatého (krištáľového) skla.

Fyziologické efekty

Keď je oxid olovnato-olovičitý vdýchnutý, dráždi pľúca. Pokiaľ ide o vyššie množstvo obeť pocíti kovovú chuť, bolesť v hrudi a brušnú bolesť. Pokiaľ je prehltnutý, rozloží sa v žalúdočných šťavách čo vedie k otrave. Pri vysokých koncentráciách môže byť absorbovaný aj cez kožu. Dlhodobé vystavenie môže v organizmoch viesť k nahromadeniu zlúčenín olova zo symptómami akútnej otravy olovom. Oxid olovnato-olovičitý je karcinogén pre laboratórne zvieratá, nie je ale potvrdené či má karcinogénne účinky aj na ľudí.

Referencie
  1. Journal of Solid State Chemistry Science Direct
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.