Oskar Winkler

Narodil sa 29. apríla, 1909 vo Zvolene v rodine účtovníka Armina Winklera A Zlatice Winklerovej rod. Seidlerovej. Mal dvoch bratov – Elméra, nar. v roku 1907 a Pavla, nar. v roku 1910.

V roku 1927 zmaturoval na gymnáziu v Lučenci v triede významného lučeneckého profesora Lajosa Schérera. Odborné štúdium absolvoval na Nemeckej vysokej škole technickej v Prahe, kde sa stretával so židovskými študentmi z rôznych štátov.

Jeho vysokoškolské práce (návrh na reálne gymnázium, návrh na veľký areál plavárne) boli dobre hodnotené. V roku 1935 sa zúčastnil súťaže na katafalkovňu pre mesto Košice. V tom istom roku projektoval dom pre zvolenského lekára Dr. Wittmana. Tým sa začala jeho tvorba obytných domov v Lúčenci, vo Zvolene, Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a i. Domy boli prevažne v mestskej zástavbe. Boli viacúčelové, buď pre jednu rodinu, alebo to bol viacbytový mestský obytný dom. Patrilo to k novým druhom stavieb. Ďalšou významnou stavbou bol Hekschov dom v Lučenci, ktorý sa považuje za prvý trojposchodový dom v meste. Už počas pôsobenia v Prahe sa zoznámil s novým tvaroslovím funkcionalizmu. Vytvoril si vlastnú autorskú variantu modernej architektúry. Z jeho štúdií a vykonávacích projektov môžeme posúdiť nakoľko sa musel prispôsobovať stavebníkom (zmena plochej strechy na šikmú bola častým javom). Považujeme ho za najvýraznejšieho reprezentanta racionálneho funkcionalizmu v Lučenci. Prispôsobil sa miestnym podmienkam. Priniesol do oblasti medzi Nitrou a Košicami ploché strechy, terasy, moderné technické vybavenie.

Aj keď prvé tvorivé obdobie Oskara Winklera bolo úspešné, jeho život bol poznamenaný rôznymi zlými udalosťami. Na začiatku vojny bol povolaný do maďarskej armády vykonávať „pracovnú povinnosť“. Nútené práce v Rusku mu zabrali 23 mesiacov života. Po návrate sa stal súčasťou holokaustu. Rodičov mu odviezli do Osvienčimu, brata Elméra zastrelili. Bratia Pavol a Oskar s manželkou Editou utiekli na Slovensko do Ružomberka k rodine Abelesových, tí mali v tej dobe ešte „výnimku“. Zaobstarali si prácu vo Vysokých Tatrách. Na rozkaz vlády naprojektovali a obnovili dedinu Veľké Lapše. Po povstaní sa museli schovať v poľskej Wichrowke. Hlavne preto prežili. Po skončení vojny sa vrátili do Lučenca. Brat Pavol pracoval v diplomatických službách. Oskar Winkler sa pustil do spolupráce s textilným podnikom v Opatovej, projektoval domy pre súkromníkov, skicoval nápady pre Lučenec – krytú tržnicu na tržné námestie, návrh kúpaliska. V Lučenci navrhol dva malé pomníky – Sovietskej armáde v parku a obetiam holokaustu v židovskom cintoríne.

Svoj vlastný rodinný dom postavil v záhrade blízko parku v Lučenci – bol najkrajší z jeho obytných domov. Prízemie tvorí architektonický ateliér a hospodárske zázemie. Súčasťou poschodia je obývacia miestnosť so zimnou záhradou, spálne, kúpeľňa s najmodernejším vybavením, východná i západná otvorená terasa. Veľkoryso štylizované priestory, dômyselná funkčnosť, interiérové detaily, priehľady a väzba so zeleňou záhrady ho opisujú ako jednu z najkrajších funkcionalistických víl na území Slovenska. Ku spokojnosti domu patrilo aj hodnotné priateľstvo s výtvarným umelcom Júliusom Szabóom, ktorý býval v susedstve.

Veľa energie si vyžiadala realizácia jeho predstáv pri výstavbe lučeneckej nemocnice. Pracoval na situačnom pláne. V modernom tvarosloví projektuje chirurgický pavilón spolu s Ing. V. Houdkom. Celý objekt nemocnice bol projektovaný pre 660 postelí a 340 zamestnancov.

Najkritickejším v jeho tvorbe bol rok 1950, kedy bol obžalovaný z chybného osadenia typového projektu robotníckych domov. Súd v Modrom Kameni ho uznal nevinným. Aj napriek tomu ním vyšetrovanie väzba veľmi otriasli. Práca v Stavoprojekte ho čiastočne napĺňala, vadilo mu však, že nemôže uplatniť svoje tvaroslovie. Pracoval na typových domoch, kluboch, školách, osádzal typové projekty tak, ako aj jeho kolegovia.

V roku 1956 vo veku 47 rokov dostáva prvý infarkt. Počas týchto rokov sa zaoberal činnosťou, ktorá mala veľký kultúrny význam. Spolupracoval pri tvorbe kníh Klasicistická architektúra na Slovensku a Architektúra na Slovensku do polovice 19. storočia. Pripravoval výskumy, fotografie, zameriaval. V roku 1958 odišiel na invalidný dôchodok. Nasledujúcich 7 rokov pracoval externe ako profesor na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Lučenci.

Vzdelanosť a kultivovanosť Oskara Winklera vzbudzovali úctu. Prekonať druhý infarkt sa mu už nepodarilo. Zomrel 6. apríla, 1970 vo Zvolene. Jeho život patrí medzi mnohé tragické osudy 20. storočia.

Dnešný stav jeho budov už nedáva úplný obraz o ich niekdajšej precíznosti a ušľachtilosti. Ním navrhnuté interiéry sa taktiež vytratili.

• http://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/vystavapracarchite944760970.phtml
• http://www.spsstavebnalc.edu.sk/winkler.html
• http://www.snm.sk/old/pamiatky/pam_2004_3d.htm

• podklady, Slovenské Národné Múzeum/Múzeum Židovskej kultúry