Ondrej Hodža

Narodil sa v rodine Jána Hodžu a jeho manželky Márie, rodenej Hriankovej. Študoval na gymnáziu v Rožňave, evanjelickú teológiu v Bratislave a na univerzite v Halle. V rokoch 1846 – 1848 pôsobil ako evanjelický kaplán v Liptovskom Mikuláši, v rokoch 1848 – 1887 ako farár v Sučanoch a od roku 1860 bol turčiansky senior. V roku 1841 pracoval ako zapisovateľ Ústavu a reči a literatúry českoslovanskej v Bratislave. Bol aktívnym činiteľom štúrovského hnutia, v roku 1844 sa stal spoluzakladateľom spolku Tatrín, v roku 1846 sa zúčastnil schôdze evanjelický kňazov Liptova, na ktorej podpísali osvedčenie za štúrovskú slovenčinu. Bol tiež účastníkom slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849, neskôr bol väznený v Martine a v Banskej Bystrici, v roku 1861 sa stal signatárom Memoranda národa slovenského a v roku 1863 bol spoluzakladateľom a členom výboru Matice slovenskej. Podporoval slovenské školy, obraňoval národné práva na cirkevnom a kultúrnom poli.

Okrem iného bol tiež autorom správ v Slovenských národných novinách, publikoval tiež v periodikách Orol tatranský, neskôr Obzor, Cirkevné listy a i. Je tiež autorom ľudovovýchovnej prózy o aktuálnych národných problémoch.

• Slovenský biografický slovník

• Záznam o narodení a krste v matrike v matrike evanjelického zboru Mošovce
• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.