Okupačné zóny Rakúska
Po skončení druhej svetovej vojny bolo územie Rakúska (ktoré bolo od roku 1938 súčasťou Nemecka) rozdelené do štyroch častí, takzvaných okupačných zón, spravovaných podobne ako aj okupačné zóny v Nemecku spoločne víťaznými mocnosťami USA, Veľkou Britániou, Sovietskym zväzom a Francúzskom. Viedeň bola (rovnako ako Berlín) tiež rozdelená do štyroch sektorov. Toto rozdelenie trvalo až do roku 1955.
Rakúsko Österreich
| |||||||
Geografia
| |||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Národnostné zloženie |
|||||||
Štátny útvar | |||||||
|
Podkladom rozdelenia bola Dohoda o spojeneckej kontrole (zo 4. júla 1945) a Dohoda spojencov o okupačných zónach (z 9. júla 1945). 11. septembra 1945 sa konštituovala Spojenecká rada, pozostávajúca zo štyroch vrchných veliteľov, neskôr potom zo štyroch vysokých komisárov. Výdaje, spojené s obsadením Rakúska (na začiatku 700 000 členov ozbrojených síl, neskôr 60 000), niesol rakúsky štát.
Rozdelenie Rakúska v jeho hraniciach z roku 1938 do okupačných zón bolo realizované takto:
- americká zóna: Horné Rakúsko (časti ležiace južne od Dunaja), Salzbursko, malá časť severného Štajerska
- britská zóna: Korutánsko, väčšina Štajerska, tirolský okres Lienz
- francúzska zóna: Vorarlbersko, Tirolsko (bez okresu Lienz)
- sovietska zóna: Dolné Rakúsko, Burgenland, Horné Rakúsko (časti ležiace severne od Dunaja)
Pri rozdelení hlavného mesta Viedne bolo dohodnuté, že centrum (obvod 1) bude spravované spoločne; ostatné obvody boli rozdelené na americký sektor (obvody 7, 8, 9, 17, 18, 19), anglický sektor (3, 5, 11, 12, 13), francúzsky sektor (6, 14, 15, 16) a sovietsky sektor (2, 4, 10, 20, 21). Nedávno boli vo Viedni na obrubníkoch chodníkov v strede mesta súvislou bielou čiarou vyznačené hranice jednotlivých sektorov, takže ich záujemca veľmi rýchlo nájde.
K rozštiepeniu Rakúska do dvoch štátnych celkov (ako sa stalo v Nemecku) nedošlo, pretože Rakúsko sa prihlásilo k princípu neutrality. 15. mája 1955 bola podpísaná rakúska Štátna zmluva, ktorá viedla k odchodu okupačných jednotiek z Rakúska (odchod bol ukončený 25. októbra 1955) a k získaniu štátnej suverenity.