Odin (boh)

Odin (v starej angl. a starej saštine Wōden, v starej hornej nemčine Wuotan, v starej islandčine Óðinn) je hlavný boh v severskej mytológii a vládca Asgardu. Odin patrí do božského rodu asov a býva spájaný s múdrosťou, vojnou, smrťou, ako aj s mágiou, básnictvom, veštením, víťazstvom a lovom.

„Odin, Pútnik“ (1886) - Georg von Rosen.

Spolu so svojimi dvoma bratmi (Vili a Vé) patrí medzi stvoriteľa ľudí. Odin im dal dych a život; Vili im dal mozog a pocity; a Vé im dal sluch a zrak. Prvý človek bol Ask a prvá žena bola Embla. Obetoval sa za ľudstvo, aby získal runy, a za svoje ľavé oko dosiahol pri pití z Mímirovho prameňa (alebo Mímirovej studne) „múdrosti vekov“. Býva opisovaný ako starší mohutný vysoký jednooký muž. Aj jemu boli v dávnych časoch prinášané ľudské obete.

Odin, jeho dva havrany (Huginn a Muninn) a jeho dvaja vlci (Geri a Freki). Sken z knihy Walhall od Felixa a Theresy Dahnovej, 1888.

Z prameňov

Uctievanie Odina môžeme datovať do protogermánskej mytológie. Rímsky historik Tacitus mohol odkazovať na Odina, keď hovoril o Merkúrovi. Dôvod je ten, že Odin, podobne ako Merkúr, bol považovaný za Psychopompa, „vládcu duší“.

Odinovi sa pripisuje veľa magických artefaktov. Patrí mu oštep Gungnir, ktorý nikdy neminie svoj cieľ a má na hrote runy zaručujúce právo. Ním vykonal prvú vraždu, ktorá spustila vojnu s Vanirmi. Ďalej čarovný prsteň Draupnir, z ktorého sa každú deviatu noc objaví ďalších osem prsteňov, osemnohý kôň Sleipnir, vlci Geri a Freki, havrany Huginn a Muninn, ktorí každú noc lietajú nad zemou a prinášajú Odinovi správy. Jeho dňom je streda; v starej angličtine sa tento deň nazýval Wodnesdæg (Odinov deň), od tohto slova je odvodený dnešný anglický názov Wednesday, čo po slovensky znamená streda.

Často sa spájajú paralely medzi Odinom a keltským Lugusom: obaja sú bohovia múdrosti, ovládajúci mágiu a básnictvo. Obaja majú havranov a oštep, ako ich atribúty. Július Caesar (de bello Gallico, 6.17.1) spomína Merkúra ako hlavného boha keltského náboženstva. Pravdepodobné súvislosti sú zapríčinené rozširovaním prvkov keltského rituálu do germánskej kultúry, ako je to u kmeňa Chatti, ktorý žil na keltsko-germánskej hranici v Hessensku počas posledných storočí pred naším letopočtom. (Treba mať na pamäti, že existuje veľa predpokladov, že Odin vo svojej protogermánskej forme nebol hlavný boh, ale len postupne nahrádzal Týra počas Sťahovania národov.)

Príbuzenstvá

Odin je synom Borra a Bestly.

Má dvoch bratov – Vé a Vili. Za jeho tretieho brata môžeme považovať Lokiho, s ktorým uzavrel pokrvné bratstvo.

Odin má veľa žien a synov. Jeho najznámejší syn je Thor, ktorého má s Jörd – bohyňou zeme; Baldra s bohyňou Frigg; Váliho s bohyňou Rindr. Títo bohovia sú ako Odinovi synovia spomínaní vo viacerých zdrojov, avšak Snorri hovorí aj o iných jeho synoch – Vídar s obryňou Grídr; Heimdallr, ktorý je synom deviatich matiek; Bragi – meno jeho matky nepoznáme; Týr, ktorý je v Prozaickej Edde zobrazený ako syn Odina a v Poetickej ako syn Hymira – matka neznáma; Hödr pravdepodobne s Friggou – keďže je brat Baldra.

Ragnarök

Počas súmraku bohov bojuje s hrozivým vlkom Fenrirom, nakoniec však bitku prehráva a vlk ho prehĺta. Odin je pomstený jeho synom Vídarom.

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Odin na anglickej Wikipédii a Ódin na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.