Vedecký článok

Vo vede je vedecký článok považovaný za primárny zdroj, teda podáva prvé (komplexné) odhalenie určitého problému a umožňuje[1]:

1. ostatným vedcom prístup k pozorovaniam;
2. opakovanie experimentov;
3. zhodnotenie predkladaných myšlienok.

Vedecký článok zároveň musí byť k dispozícii k štúdiu vedeckej komunite bez obmedzenia a byť zaznamenaný a prístupný v bibliografických databázach.

Dôležitým faktorom publikovania článku je recenzia (peer review) nezávislými posudzovateľmi, zvyčajne 2 – 3 odborníkmi v danom vednom odbore, ktorí môžu vystupovať anonymne. Môže pri tom ísť aj o renomovaných zahraničných odborníkov. Ich úlohou je zhodnotiť, či článok spĺňa kritériá na publikovanie v danom vedeckom časopise, poukázať na prípadné chyby a byť poradcami redaktora časopisu pri publikácii daného článku. Každý vedecký článok je preto spravidla recenzovaný. To platí zvlášť o tzv. karentovaných časopisoch.

Podľa obsahu sa rozlišujú dva základné typy vedeckých článkov[2]:

• pôvodné články, ktoré prinášajú nové (objavné) informácie, nové výsledky, postupy alebo zistenia
• prehľadové články, ktoré sumarizujú alebo syntetizujú údaje z literatúry. Predstavujú opisné a/alebo kritické zhodnotenia pôvodných článkov a obyčajne obsahujú rozsiahly zoznam literatúry.

Viaceré vedecké časopisy vymedzujú aj tzv. krátke oznámenie (angl. short communication), zamerané na urýchlené uverejnenie poznatkov o aktuálnych vedeckých problémoch. V biomedicíne sa niekedy objavuje aj kazuistika (angl. case report), ktorú si možno predstaviť ako opis výnimočného/zaujímavého klinického prípadu/choroby atď.

Články, predovšetkým vo vedných odboroch založených na spracovaní retrospektívnych údajov alebo experimentoch, majú často nasledovnú formálnu štruktúru[2]: Začínajú názvom (u domáceho vedeckého článku aj súbežným názvom v cudzom najčastejšie anglickom jazyku). Na úvodnej strane majú uvedené meno autora alebo mená viacerých členov vedeckého kolektívu, ktorí sa na tvorbe článku alebo na výskume podieľali. Súčasťou článku je aj anotácia alebo abstrakt a kľúčové slová, ktoré sú zvyčajne registrované v bibliografických databázach.

Hlavný text článku zvykne byť členený na úvod, ktorý môže obsahovať stručný prehľad problematiky doma i vo svete; prípadne je takýto prehľad samostatnou kapitolou. Nosnou časťou vedeckého článku sú vlastné výsledky práce, ktoré sú zvyčajne rekapitulované v závere alebo zhrnutí. Neoddeliteľnou časťou článku je kapitola s bibliografickými odkazmi – použitá literatúra. Články môžu často obsahovať aj poďakovanie, napr. grantovým agentúram za poskytnutie financií alebo osobám, ktoré významne prispeli k výskumu, napr. odbornými diskusiami, radami atď. Články písané v slovenskom jazyku majú bežne uvedené resumé v cudzom, najčastejšie anglickom jazyku. Články sú bežne doplnené ilustráciami, schémami a tabuľkami, na ktoré sa odkazuje text.

Existujú aj iné formy vedeckých prác ako sú abstrakty, záverečné práce, konferenčné príspevky a iné, ale tieto zvyčajne nespĺňajú štandardy vedeckých článkov, hlavne pre to, že neprechádzajú komplexným recenzným hodnotením nezávislými recenzentmi, alebo preto, že nie sú trvalo k dispozícii vedeckej komunite a mnohé ani nie sú registrované v bibliografických databázach.

Podľa analýz spoločnosti Clarivate Analytics, ktorá analyozvala vlastnú databázu Web of Knowledge za rok 2017 vzniká najviac vedeckých článkov v týchto krajinách: Spojené štáty (25,1%), Čína (15,5%), Spojené kráľovstvo (7,5%), Nemecko (6,0%) a India (4,3%).[3]