Nystadská zmluva

Nystadská mierová zmluva (rus. Ништадтский мир, Ništadtskij mir; švéd. Freden i Nystad) bola podpísaná 10. septembra 1721 vo fínskom meste Uusikaupunki (švéd. Nystad) medzi Ruským cárstvom a Švédskou ríšou. Táto zmluva ukončila Veľkú severnú vojnu, trvajúcu od roku 1700. Ešte počas vojny (už v roku 1703) začalo Rusko na dovtedy švédskom území so stavbou Sankt Peterburgu, ktorý vyrástol pri ústí rieky Neva do Baltského mora.

Výsledok nystadského mieru: Rusko získalo od Švédska časť Karélie, Ingriu, Estónsko a Livónsko (šrafované oblasti).

Na základe tejto zmluvy Rusko získalo dovtedajšie švédske územia v okolí Fínskeho zálivu: Švédske Livónsko, Estónske vojvodstvo, Ingriu a tiež veľkú časť švédsko-fínskej časti Karélie, vrátane Kexholmskej provincie.[1] Rusko si tak "prerazilo okno do Európy", získalo prístup k Baltskému moru, v čom mu bolo po stáročia Hanzou, Poľskom a práve Švédskom bránené, a v nasledujúcom období teda mohlo postupne vyrásť v jednu z piatich hlavných európskych veľmocí. Naopak pre Švédsko znamenala táto zmluva koniec jeho veľmocenského obdobia (Stormaktstiden), stratu Dominia maris Baltici (vlády nad Baltom) a pád medzi európske mocnosti druhého rádu.

Bezprostredne po uzavretí víťaznej zmluvy vyhlásil cár Peter Veľký (1689-1725) svoje dŕžavy za nový štátny celok - Ruské impérium.

Poznámky
  1. (územia vymenované od juhu na sever)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nystadská smlouva na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.