Nummulitidae
Nummulitidae (-po latinsky), po slovensky bežne nazývané numulity, je (sčasti vyhynutá) čeľaď veľkých dierkavcov (veľkých foraminifer). Niekedy sa klasifikuje pod názvom ? ako rad.
Nummulitidae | |||
Schránky Nummulitov eocénneho veku zo zbierok univerzity v Corunni. | |||
Vedecká klasifikácia | |||
---|---|---|---|
Vedecký názov | |||
Nummulitidae Nummulitidae de Blainville, 1827 | |||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
Vytvárali si vápnité schránky diskovitého tvaru tvorené menšími komôrkami. Veľkosť ich schránok bežne dosahovala 5-10 cm. Boli to morské bentické živočíchy. Sú známe zo sedimentov spodných treťohôr, hlavne z eocénu.
Systém
Taxón (čeľaď[1]/rad[2]) sa člení na rody:[1][3]
- rod †Assilina (paleocén-eocén)
- rod †Camerina
- rod Cycloclypeus
- rod Dictyoconos
- rod Heterocyclina
- rod Heterostegina
- rod Nummulitella
- rod Nummulites (=Operculinoides, paleocén-oligocén)
- rod Operculina (vrchná krieda-recent)
- rod Operculinella
- rod Planostegina
- rod †Spiroclypeus
Názov
Latinský názov je odvodený od názvu najznámejšieho rodu - Nummulites. Tento je zas odvodený od ich tvaru - doslova znamená malá minca. Rod Nummulites definoval v roku 1801 Lamarck.
Charakteristika
Schránky bývajú involútne, poloinvolútne a evolútne, tvorené kalcitom. Tvarom pripomínajú mince. Výrazný je ich pohlavný dimorfizmus. Dosahovali veľkosť až 15-16 cm. Obývali sublitorálne prostredie teplých morí. Sú radené k pohyblivému (vagilnému) bentosu. Majú horninotvorný význam, často tvoria veľké akumulácie vápencov[4]. Z vápencov tvorených numulitmi je postavená napríklad aj veľká Cheopsova pyramída.
Referencie
- Loeblich A. R., Tappan, H., 1984, Suprageneric classification of the Foraminiferida (Protozoa). Micropaleontology 30, 1, s. 1-70
- Andrejeva-Grigorivič, A.S., Hudáčková, N., Ožvoldová, L., 2004, Systematická paleontológia bezstavovcov 1. Univerzita Komenského, Bratislava, s. 26
- Röttger, R.: Wörterbuch der Protozoologie In: Protozoological Monographs, Bd. 2, 2001 Dostupné online
- Makridina, V.P., Barskij, I.S., 1995, Paleontologia i paleoekologia. Slovar spravočnik. Nedra, Moskva, s. 237