Northrop Grumman RQ-4 Global Hawk

Northrop Grumman RQ-4 Global Hawk je vojenské bezpilotné lietadlo, operujúce za každého počasia, počas dňa i noci. Global Hawk je zaradený do amerického letectva a plní podobnú úlohu ako Lockheed U-2. Takmer v reálnom čase dokáže poskytovať snímky rozsiahlych zemepisných oblastí vo vysokom rozlíšením. Počas prieskumnej misie dokáže zmapovať 100,000 km² terénu denne.

RQ-4 Global Hawk

Lietadlo RQ-4 Global Hawk počas letu nad USA
TypBezpilotné prieskumné lietadlo
VýrobcaNorthrop Grumman
Prvý let28. február 1998
Charakterv prevádzke
Vyrobených47 (k roku 2013)[1]
Cena za kus227 mil. amerických dolárov (vrátane nákladov na vývoj)
VariantyRQ-4A
RQ-4B
RQ-4E Euro Hawk
MQ-4C Triton
EQ-4B
Portál letectvo
RQ-4A, patriaci pod U.S. Navy
Tím údržbárov pripravuje Global Hawk

Bolo vyvinuté spoločnosťou Ryan Aeronautical, ktorá je teraz súčasťou firmy Northrop Grumman. Informácie, poskytované lietadlami Global Hawk, umožňujú lepšie zameranie pozemných cieľov a väčšiu ochranu vlastných jednotiek, pôsobiacich v danej oblasti.

Vznik a vývoj

Pôvod Global Hawku siaha do roku 1995, kedy bol agentúrou DARPA iniciovaný program výškového bezpilotného lietadla s veľkou výdržou. Global Hawk vzlietol prvýkrát 28. februára 1998 na základni Edwards v Kalifornii. Náklady na výskum a vývoj RQ-4 sa vyšplhali na 3,78 miliardy amerických dolárov, čím sa stal najdrahším dovtedy vyvinutým bezpilotným prostriedkom.[2]

Konštrukcia

Drak

Krídla s rozpätím 39,9 m sú zhotovené z kompozitov na báze uhlíkového vlákna a v ich vnútri sú ukryté palivové nádrže. Ďalšia palivová nádrž sa nachádza v trupe lietadla.

Avionika

Sadu senzorov najmodernejšej verzie RQ-4B Block 40 tvorí AESA rádiolokátor (radar s aktívnym vychylovaním lúča), elektro-optické a infračervené systémy.

V spodnej časti trupu za šachtou prednej podvozkovej nohy sa nachádza radar AN/ZPY-2, pracujúci v pásme X v dvoch režimoch – v režime s vysokou rozlišovacou schopnosťou SAR (Synthetic Aperture Radar) alebo v režime indikácie pohyblivých cieľov MTI (Moving Target Indication).[3]

Ďalšie prieskumné vybavenie – elektro-optický a infračervený senzor, sa nachádza v stabilizovanom module v prednej spodnej časti lietadla. Stabilizovaný modul sa môže pohybovať v horizontálnej rovine ± 80˚ a vo vertikálnej rovine v rozsahu ± 15°.

Prieskumné údaje, získané senzormi, je možné prenášať prostredníctvom výkonného dátového spoja a satelitného komunikačného systému do pozemného riadiaceho a vyhodnocovacieho strediska.

Pre zlepšenie schopnosti prežitia je Global Hawk vybavený obranným systémom, pozostávajúcim z laserového výstražného prijímača, radarového varovného prijímača a rušiaceho systému.[4] Na oklamanie nepriateľskej protilietadlovej obrany slúži vlečená návnada ALE-50, ktorá pôsobí ako prednostný cieľ, lákajúci nepriateľské rakety preč od lietadla.[5]

Motor

Pohonnú jednotku tvorí dvojprúdový motor Rolls-Royce F137-RR-100 s maximálnym ťahom 34 kN. Je umiestnený v hornej zadnej časti trupu medzi dvoma chvostovými plochami v tvare písmena „V“.

Operačné nasadenie

Vojna v Afganistane

Krátko po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 boli lietadlá Global Hawk nasadené v zámorí. Od novembra 2001 sa tieto bezpilotné prostriedky zapojili do operácie Trvalá sloboda.[6] Lietadlá Global Hawk boli vyslané na 60 prieskumných misií, vrámci ktorých nalietali 1200 hodín a poskytli v reálnom čase 17000 snímok.

Vojna v Iraku

Počas operácie Iracká sloboda, vykonal Global Hawk len 5 % prieskumných letov vo veľkých výškach, ale tie poskytli viac ako 55 % snímok, slúžiacich na podporu bombardovania pozemných cieľov.

Pátranie v Nigérii

V máji 2014 bol americký Global Hawk spolu s lietadlom MC-13 zapojený do pátrania po unesených školáčkach v Nigérii.[7]

Boj proti Islamskému štátu

V októbri 2014 sa začala operácia Bytostné odhodlanie, do ktorej sa zapojili taktiež bezpilotné lietadlá Global Hawk. Tie pomáhajú identifikovať priateľské i nepriateľské sily, sledujú presuny nepriateľa a všetky zistené informácie poskytujú pozemnému riadiacemu stredisku.[8]

Rusko-ukrajinský konflikt na Donbase

V dôsledku toho, že Rusko anektovalo Krym a následne začalo podporovať separatistov na Donbase, zahájili Spojené štáty v marci 2015 prieskumné lety nad územím Ukrajiny. Americké bezpilotné lietadlá RQ-4B, dislokované na talianskej základni Sigonella, zbierali z výšky viac ako 16 000 m informácie o proruských jednotkách na Donbase.[9]

Varianty

RQ-4A

Počiatočná výrobná verzia pre United States Air Force, z ktorej bolo postavených 16 kusov.

RQ-4B

Vylepšená verzia so zvýšeným užitočným zaťažením, so zvýšeným rozpätím krídel na 39,9 m a trupom predĺženým na 14,5 m.

RQ-4E Euro Hawk

Verzia vyvinutá pre Nemecko na základe variantu RQ-4B. Je vybavená novým prieskumným systémom, ktorý vyvinula divízia EADS Cassidian patriaca pod spoločnosť Airbus Group.[10] Prvý stroj z tejto modernizovanej verzie vzlietol v júni 2010 a o rok neskôr už preletel na testovanie do Nemecka. Potom, ako Nemecko preinvestovalo na vývoj a testovanie 562 mil. eur, bola objednávka zrušená. Panovali totiž obavy, že náklady sa ešte navýšia a pre lietadlo nebude ľahké získať EASA certifikáciu. Nemecko nakoniec prevzalo len jeden z celkovo plánovaných piatich strojov.[11]

MQ-4C Triton

Verzia vyvinutá pre americké námorníctvo, ktorá je určená na prieskum a sledovanie v rozľahlých oblastiach nad oceánom alebo pozdĺž rozsiahleho pobrežia. Triton má zosilnený drak a krídla kvôli zvýšeniu vnútorného užitočného zaťaženia, ale aj kvôli lepšej odolnosti voči krupobitiu a zrážkam s vtákmi. Takto prepracovaný trup umožňuje lietadlu pôsobiť aj v drsných námorných poveternostných podmienkach a v prípade potreby získať bližšie informácie o lodiach a iných cieľoch na mori. Triton vydrží vo vzduchu viac ako 24 hodín, pričom lieta vo výškach presahujúcich 16 100 m. Americké námorníctvo plánuje pre svoje potreby obstarať celkovo 68 lietadiel, zatiaľ však záväzne objednalo 4 stroje.[12]

EQ-4B

Verzia vybavená komunikačnou linkou BACN (Battlefield Airborne Communications Node), ktorá umožňuje vzájomnú komunikáciu rôznych typov datalinkov. Vďaka nej môžu pozemné jednotky ľahko zdieľať informácie s pilotmi stíhačiek, aj keď sú mimo dosah vysielačiek.[13]

NATO AGS

Verzia vyvíjaná pre potreby krajín Severoatlantickej aliancie, ktorá má zabezpečiť ochranu pozemných vojsk, hraníc a námornú bezpečnosť. Má byť využívaná taktiež pri ochrane civilného obyvateľstva, boji proti terorizmu, krízovom riadení a humanitárnej pomoci pri prírodných katastrofách. Na programe AGS (Alliance Ground Surveillance) sa finančne a technologicky podieľa 15 krajín NATO, vrátane Slovenskej republiky. Ministerstvo obrany SR, ako priemyselný partner, pre projekt nominovalo spoločnosť KONŠTRUKTA-Defence, a.s. NATO AGS je modifikáciou variantu RQ-4B Block 40, vrámci ktorej je lietadlo vybavené komponentami vyvinutými 15 zúčastnenými krajinami. K najdôležitejším úpravám patrí širokopásmový datalink Link 16, vylepšený turboventilátorový motor Rolls-Royce F137 a nový softvér na ovládanie lietadla. Navyše boli pre systém Global Hawk vyvinuté dva nové typy pozemných riadiacich centier.[14] Podiel slovenskej spoločnosti KONŠTRUKTA-Defence, a.s. spočíval vo vývoji a dodávkach pozemného segmentu AGS, Mobile General Communication Component (MGCC). Úlohou tohto bezobslužného pozemného mobilného komunikačného komponentu je prijímať, spracovávať a distribuovať obrazové, hlasové a dátové Informácie na požadovanej úrovni ochrany utajovaných skutočností. Prvé z piatich lietadiel, ktoré budú nakoniec umiestnené na základni Sigonella (Taliansko), vzlietlo 19. decembra 2015. Drony by mali dosiahnuť počiatočných operačných schopností do roku 2017.[15]

Používatelia

Vojenskí používatelia

Japonsko

Japonské vzdušné sily sebaobrany - v novembri 2018 objednalo Japonsko 3 lietadlá RQ-4B Block 30i v hodnote 490 miliónov dolárov. Dodávka týchto pokročilých prieskumných lietadiel je plánovaná na september 2022.[16]

Kórejská republika

Vzdušné sily Kórejskej republiky - v roku 2014 sa Južná Kórea stala prvým zahraničným zákazníkom, keď si objednala 4 lietadlá RQ-4B Block 30 v hodnote 657 miliónov dolárov. Dodané by mali byť v septembri 2019.[17]

NATO - objednalo päť lietadiel RQ-4D. Prvé z nich bolo dodané 21. novembra 2019 a je dislokované na talianskej základni Sigonella. Dosiahnutie počiatočnej operačnej spôsobilosti je plánované na prvú polovicu roku 2020.[18]

USA

United States Air Force
United States Navy

Civilní používatelia

National Aeronautics and Space Administration (NASA) - v decembri 2007 získala táto agentúra dve lietadlá Global Hawk. Tie využíva na skúmanie Zeme, meranie ozónovej vrstvy a monitorovanie škodlivých látok, ktoré sú vypúšťané do ovzdušia pri doprave nad Tichým oceánom. Jeden z týchto dronov bol vybavený špeciálnymi senzormi, ktoré mu umožňujú monitorovať aj vývoj hurikánov nad Atlantikom.[19]

Špecifikácie (RQ-4B Block 30/40)

Hlavné charakteristiky

Výkony

  • Maximálna rýchlosť: 629 km/h
  • Dolet: 22 779 km
  • Dostup: 18 300 m
  • Výdrž: 32+ hodín

Referencie

Portál letectvo
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.