Norman Holter

Norman Jefferis Holter (* 1. február 1914, Helena – † 21. júl 1983, tamže) bol americký fyzik, biológ a vynálezca prenosného zariadenia na zaznamenávanie srdcovej aktivity známej ako Holterovo monitorovanie.[1]

Norman Holter

Norman Holter zachytený na fotografii, ako testuje prvý prototyp svojho prístoja
Štát pôsob.Spojené štáty
Narodenie1. február 1914
Úmrtie21. júl 1983 (69 rokov)
Profesiafyzik, biológ
 Biografický portál

Biografia

V roku 1937 vyštudoval Kalifornskú univerzitu v Los Angeles, kde získal magisterský titul z chémie a fyziky. Postgraduálne vzdelanie získal na univerzite v Heidelbergu a Chicagskej univerzite. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako hlavný fyzik amerického námorníctva, kde skúmal správanie morských vĺn. V roku 1946 stál v čele vládnej výskumnej skupiny, ktorá testovala atómovú bombu na atole Bikini. Po vojne pokračoval vo službách štátu v Komisii pre atómovú energiu Spojených štátov amerických a v rokoch 1955 až 1956 bol prezidentom Spoločnosti pre nukleárnu medicínu. Po objave svojho monitorovacieho zariadenia sa stal roku 1964 prednášajúcim na Kalifornskej univerzite v San Diegu.[2]

Záľubu našiel vo vede a umení, najmä v sochárstve a jazzu. Za svoje úspechy sa stal vo vedeckom okruhu pomerne populárnym, ale sláva ho, podľa jeho slov, „zaťažovala". Uviedol, že lekári ho raz požiadali o autogram, načo im odpovedal: "O čom to hovoríte? Vyzerám ako filmová hviezda?" a ponúkol im pohár vína.[3]

Zomrel vo veku 69 rokov 21. júla 1983 a na jeho pomníku sú vytesané slová jeho manželky - Jediná vec, ktorú ti nikto nemôže vziať, je to, čo vieš.[4]

Holterovo monitorovanie

Roku 1947 v Helene Holter zo svojich finančných prostriedkov založil spoločnosť Holter Research Foundation a ako jej cieľ stanovil, že zostrojí prenosné zariadenie, ktoré bude monitorovať elektrofyziologické procesy srdca, bez toho aby pacient musel po celú dobu monitorovanie byť na lôžku.[5] Prvé monitorovacie zariadenie zostrojil taktiež roku 1947 a skladalo sa robustného rádiového vysielača EKG a dvoch batérií s hmotnosťou 38 kg.

Technický pokrok v 50. rokoch 20. storočia potom umožnil znížiť hmotnosť zariadenia na 1 kg a zmenšiť jeho rozmery na 19,5 x 9,8 x 4,6 cm. To bolo možné vďaka objavenie a následnej výrobe tranzistorov, ktoré nahradili záznam na záznamová médiá rádiovým prenosom. Holter a jeho spolupracovníci tiež vyvinuli systém prehrávania, ktorý umožňoval zobrazovať zaznamenané EKG na displeji. Začiatkiem 50. rokov navštívil Holterovo laboratórium Paul Dudley White, v tej dobe známy kardiológ. White bol Holterovo prácou šokovaný a predniesol, že tento vynález predĺži milióny životov.[6]

Oficiálne svoju metódu publikoval v roku 1961 vo americkom časopise Science v článku s názvom Nová metóda pre štúdium srdca (anglicky New method for heart studies), v ktorom zoznámil čitateľa so svojím zariadením. V tej dobe Holterovo monitorovanie využívalo k záznamu činnosti srdca kazety a batérie umožňovali desaťhodinový záznam.[7]

Nový vynález otvoril široké možnosti v medicíne a počet zachránených životov vďaka nemu nemožno spočítať. Holter za svoj objav dostal čestný doktorát na Carrollove univerzite v Montane za vynikajúci prínos pre vedu a roku 1964 získal titul profesora na Kalifornskej univerzite v San Diegu, kde potom aj prednášal.[2]

Po smrti Holtera roku 1983 bol prístroj naďalej vylepšovaný ďalšími skupinami vedcov a lekárov.[3]

Referencie
  1. PAULSEN, R.; MILLER, J. A.; BRODIE, A. E.. The decay of long-lived photoproducts in the isolated bullfrog rod outer segment: relationship to other dark reactions. Vision Research, 1975-12, roč. 15, čís. 12, s. 1325–1332. PMID: 1898. Dostupné online [cit. 2021-02-18]. ISSN 0042-6989. DOI: 10.1016/0042-6989(75)90184-4.
  2. ROBERTS, W. C.; SILVER, M. A.. Norman Jefferis Holter and ambulatory ECG monitoring. The American Journal of Cardiology, 1983-10-01, roč. 52, čís. 7, s. 903–906. PMID: 6353900. Dostupné online [cit. 2021-02-18]. ISSN 0002-9149. DOI: 10.1016/0002-9149(83)90439-3.
  3. MAR, Bruce Del. The History of Clinical Holter Monitoring. Annals of Noninvasive Electrocardiology : The Official Journal of the International Society for Holter and Noninvasive Electrocardiology, Inc, 2005-04-20, roč. 10, čís. 2, s. 226–230. PMID: 15842436 PMCID: PMC6932614. Dostupné online [cit. 2021-02-18]. ISSN 1082-720X. DOI: 10.1111/j.1542-474X.2005.10202.x.
  4. Холтер Норман [online]. molbiol.ru, [cit. 2021-02-18]. Dostupné online. (po rusky)
  5. MACINNIS, H. F.. The clinical application of radioelectrocardiography. Canadian Medical Association Journal, 1954-05, roč. 70, čís. 5, s. 574–576. PMID: 13160894 PMCID: PMC1825316. Dostupné online [cit. 2021-02-18]. ISSN 0008-4409.
  6. РАССАДИНА, А. А.; ТАРАКАНОВ, С. А.; КУЗНЕЦОВ, В. И.. НОРМАН ХОЛТЕР И ЕГО МЕТОД ДИСТАНЦИОННОГО КАРДИОЛОГИЧЕСКОГО МОНИТОРИНГА. ИСТОРИЯ ВОПРОСА [online]. Бюллетень сибирской медицины, 2013-06-28, [cit. 2021-02-18]. Dostupné online. (po rusky)
  7. HOLTER, Norman J.. New Method for Heart Studies: Continuous electrocardiography of active subjects over long periods is now practical. Science, 1961-10-20, roč. 134, čís. 3486, s. 1214–1220. PMID: 13908591. Dostupné online [cit. 2021-02-18]. ISSN 0036-8075. DOI: 10.1126/science.134.3486.1214. (po anglicky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Холтер, Норман na ruskej Wikipédii a Norman Holter na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.