Noriľsk

Noriľsk je najsevernejšie položené mesto s viac ako 100 000 obyvateľmi, nachádza sa za severným polárnym kruhom na okraji plošiny Putorana, ktorá je bohatá na nerastné suroviny (najväčšie zásoby niklu a jedny z najväčších zásob paládia, platiny a medi na svete). Medzi Talnachom a Noriľskom tečie rieka Noriľka, asi 80 km od Noriľsku tečie veľtok Jenisej. V meste Dudinka je vybudovaný prístav, slúžiaci najmä pre transport spracovaných kovov. Z Talnachu cez Noriľsk vedie do Dudinky železnica, ktorá nie je spojená so zvyškom ruskej siete. Uvažuje sa však o výstavbe prepojenia. Pri meste sa nachádzajú letiská Alykel a Valek.

Počiatok Noriľsku sa datuje do konca 20. rokov 19. storočia, keď na tu vznikli prvé usadlosti. Oficiálny rok osídlenia je však 1935, keď sa v Noriľsku vystavalo sídlo pre robotníkov ťažobného metalurgického komplexu a stal sa centrom Norillagu, jedného zo systému gulagov - pracovných táborov, ktorý sa tu nachádzal až do 22. augusta 1956. Status obce dostal až v roku 1939 a status mesta v roku 1953.

V roku 2001 bol do Noriľsku prístup cudzincom, okrem občanov Bieloruska zakázaný a pre vstup do mesta sú potrebné povolenia. Mesto napriek tomu nepatrí medzi uzavreté mestá (ZATO).

V roku 2005 boli k Noriľsku pričlenené blízke obce Talnach a Kajerkan.

Noriľsk je mesto postavené hlboko v tundre na permafroste. Priemerné teploty tu v zime dosahujú až -30 °C, pričom rekord je -60 °C. V lete teploty dosahujú 18 °C, hoci rekordná hodnota je 32 °C. Nemrzne tu len cez 4 letné mesiace. V priemere tu za rok spadne 315 mm zrážok.

V meste sa nachádza ťažobná spoločnosť MMC Norilsk Nickel, ktorá sa venuje ťažbe ťažkých kovov (hlavne niklu (približne 20% svetovej produkcie), paládia (35% svetovej produkcie), platiny (25%), kobaltu (10%) a medi (3,1%))[1][2] a uhlia z okolitých Noriľských hôr. Ťažobný priemysel však predstavuje veľkú záťaž pre životné prostredie.

Znečistenie ovzdušia

Mapa vo falošných farbách ukazuje znečistenie okolia Noriľsku; fialové miesta sú oblasti bez vegetácie vrátane miest a hôr, zelené sú porastené vegetáciou. Vidno, že splodiny sa šíria najmä juhovýchodným smerom.

Pre ťažký ťažobný a metalurgický priemysel, ktorý zamestnáva takmer všetkých obyvateľov mesta a okolia, patrí Noriľsk medzi najznečistenejšie mestá na svete. Vo vzduchu sú veľké množstvá oxidu siričitého, fenolov a jemné častice ťažkých kovov. Ich koncentrácia vo vzduchu je taká veľká, že sa oplatí ťažiť usadené kovy na dne jazera, kam stekajú zrážky z okolia mesta. Desiatky kilometrov okolo mesta nerastú žiadne stromy. Odhaduje sa, že v Noriľsku sa vyprodukuje 1 až 2% z celkového znečistenia na svete. To má dopad aj na ľudí; priemerná dĺžka života je o 10 rokov kratšia ako vo zvyšku Ruska.

Expertíza na koncentráciu ťažkých kovov v rastlinách v okolí Noriľsku.[3]

№	Oblasť odberu vzoriek	Druh rastliny	Ni	Cu	Zn	Cd	Pb
1	Vodopád „Červené kamene“	Brusnica	17,2	19,7	13,2	0,0	0,0
2	Vodopád „Červené kamene“	Plávka	15,02	39,54	82,59	0,0	0,0
3	Sanatórium Valjok	Brusnica	20,0	19,0	18,5	0,0	0,0
4	Sanatórium Valjok	Čučoriedka	16,6	21,0	9,1	0,0	0,0
5	Sanatórium Valjok	Podpňovka	160,3	246,4	134,5	4,6	3,2
…	…	…	…	…	…	…	…
-	Maximálne prípustné hodnoty	-	20	10	20	0,1	0,5

• Minusinsk, Rusko

• MMC Norilsk Nickel
• Uzavreté mesto
• Tajmýrsko
• Metalurgia
• Ťažké kovy
• Znečistenie životného prostredia

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Noriľsk

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Норильск na ruskej Wikipédii a Norilsk na anglickej Wikipédii.

Ruský portál