Nicola Porpora

Nicola (Antonio) Porpora, (* 17. august 1686, Neapol – † 3. marec 1768, Neapol) bol taliansky skladateľ opernej a chrámovej hudby, predstaviteľ neapolskej opernej školy.

Nicola Porpora

taliansky hudobný skladateľ
Narodenie17. august 1686
Neapol
Úmrtie3. marec 1768 (81 rokov)
Neapol
Odkazy
Commons Nicola Porpora
Biografický portál

Život

Porpora sa narodil v Neapole ako syn Carla a Cateriny Porporových. Otec bol neapolský kníhkupec. Vo veku 10 rokov ho prijali na konzervatórium Conservatorio dei Poveri di Gesu Cristo, kde bol jeho prvým učiteľom kompozície Gaetano Greco. Aby mohol zostať na štúdiách privyrábal si už od roku 1699 výučbou hudby.

Prvú zákazku na operu dostal v roku 1708. Bola to opera „L'Aggrippina“ a mala okamžitý úspech. Jeho kariéru možno sledovať podľa podpisov na partitúrach opier. V roku 1711 pôsobil ako kapelník princa Phillipa Hessenského, generála rakúskej armády v Neapole. V roku 1713 bol kapelníkom portugalského veľvyslanca v Ríme a v roku 1715 maestrom prestížneho konzervatória Conservatorio di S Onofrio. O rok neskôr dostal čestný titul od princa Phillipa, ktorý bol v tom čase už mantovským guvernérom.

V roku 1717 tragicky zahynuli otec aj brat a Porpora znásobil svoju pedagogickú činnosť, aby mohol podporovať rodinu.

Opernú scénu v Neapole v tom čase ovládal Alessandro Scarlatti. Porpora využil príležitosť, keď Scarlatti odcestoval a uviedol na scénu krátko po sebe dve opery pri príležitosti menín a narodenín cisárovnej Alžbety (manželky Karola VI.) a o rok neskôr začala jeho spolupráca s dvomi vynikajúcimi umelcami tých čias, básnikom Pietrom Metastasiom a neskôr slávnym kastrátom Farinellim, ktorý mal vtedy len šestnásť rokov.

Porpora prerazil aj na rímskych scénach a bol si natoľko istý svojou kariérou operného skladateľa, že sa roku 1722 vzdal pedagogickej činnosti na neapolských konzervatóriách.

V roku 1724 uskutočnil bez väčšieho úspechu turné do Nemecka a Rakúska s operou „Damiro e Pitia“. Cisárovi Karolovi VI. sa jeho hudba zdala príliš ozdobná a vyumelkovaná. Vrátil sa teda do Talianska, kde slávil veľké úspechy v Benátkach. Ocenením Porporovho umenia bolo jeho vymenovanie ako „Maestro del pio Ospedale degli'Incurabili“.

Aj v Benátkach však musel o svoju pozíciu tvrdo bojovať. Najprv súťažil o priazeň publika s Leonardom Vincim a po jeho smrti mal celoživotného konkurenta v Johannovi Adolfovi Hassem.

V roku 1733 prijal v Londýne pozvanie opernej spoločnosti „Opera of the Nobility“, ktorá mala konkurovať podobnej opernej spoločnosti G. F. Händela. Porporove opery sa uvádzali v Lincoln's Inn Fields Theatre a po počiatočných úspechoch začala mať spoločnosť finančné problémy. Porpora sa v roku 1736 vrátil do Benátok. Mohlo byť pre neho útechou, že získal priateľstvo Princa Waleského, ktorému venoval niekoľko skladieb ako aj to, že Händelova operná spoločnosť skončila podobne.

Po príchode do Benátok dostal titul „Maestro Incurabili“ a uviedol niekoľko opier v hlavných benátskych divadlách. V roku 1738 sa presťahoval do Neapola, odkiaľ dostal zákazku na operu k narodeninám neapolského kráľa Karola VII. a vymenovali ho za kapelníka konzervatória Conservatorio di S Maria di Loreto.

Po krátkej zastávke v Londýne, kde uviedol premiéru svojej opery „Temistocle“ v Kráľovskom divadle (22. februára 1743), sa vrátil do Benátok a plne sa venoval výučbe na konzervatóriu Ospedaletto.

V roku 1747 bol pozvaný do Drážďan k saskému dvoru ako učiteľ spevu princeznej Márie Antónie Walpurgis. Tu sa znova stretol so svojim starým rivalom Johannom Adolfom Hasseom. Konflikt bol o to väčší, že Porpora sa snažil presadiť mladú sopranistku Reginu Mingotti proti manželke J. A. Hassea Faustine Bordoni. Navzdory týmto osobným kontroverziám bol Porpora vymenovaný za dvorného kapelníka (kým Hasse bol vrchným kapelníkom). Pri saskom dvore slúžil až do roku 1752, kedy odišiel do Viedne.

Vo Viedni obnovil priateľstvo s Pietrom Metastasiom a vyučoval celý rad prominentných osobností. Medzi jeho žiakov patril aj Joseph Haydn, ktorý mu tiež vypomáhal ako korepetitor. Haydn neskôr vyhlásil, že skutočné základy kompozície mu dal práve Nicola Porpora.

V roku 1759 mu saský dvor s ohľadom na vypuknutie sedemročnej vojny prestal vyplácať penziu. Prijal ešte zamestnanie na neapolských konzervatóriách a zákazku na operu pre Teatro San Carlo, ktorá sa však skončila neúspechom. V septembri roku 1761 zo zdravotných dôvodov na pedagogickú činnosť rezignoval. Posledné roky svojho života prežil v Neapole.

Po živote plnom slávy a medzinárodného uznania zomrel v chudobe 3. marca 1768. Na jeho zádušnej omši v chráme Ecce Homo účinkovali všetci významní hudobníci Neapola bez nároku na odmenu.

Dielo

Skladateľove dielo je veľmi rozsiahle. Okrem skladieb uvedených v nasledujúcom zozname skomponoval 130 svetských kantát, 40 chrámových zborov, 7 omší, 9 sólových motet, 13 mariánskych antifon a 22 iných liturgických skladieb.

Ťažisko jeho diela je vo vokálnej tvorbe, najmä v opere. Nezanedbateľným vkladom do rozvoja tohto žánru sú jeho recitatívy, ktoré sa svojou intonáciou a rytmom približujú hovorovej reči. Inštrumentálne dielo je relatívne malé. Dodnes živý je violončelový koncert a Sinfonie da camera (op. 2).

Opery

  1. Adelaide - Rím, Teatro Alibert delle Dame, 1723
  2. Amare per regnare - Rím, Teatro Alibert delle Dame, 1723
  3. Annibale - Benátky, S Angelo, 1731
  4. Arianna e Teseo - Benátky, Teatro S Giovanni Grisostomo, 1727
  5. Arianna in Naxo - Londýn, Lincolns Inn Fields Theatre, 1733
  6. Basilio re d'oriente - Neapol, Fiorentini, 1713
  7. Berenice regina d'Egitto o vero Le gare d'amore e di politica - Rím, Teatro Capranica, 1718
  8. Carlo il calvo - Rím, Teatro Alibert delle Dame, 1738
  9. Damiro e Pitia o vero Le gare dell'amicitia e dell'amore - Mníchov, 1724
  10. Didone abbandonata - Reggio nell'Emilia, 1724
  11. Enea nel Lazio - Londýn, Lincolns Inn Fields Theatre, 1734
  12. Ezio - Benátky, Teatro S Giovanni Grisostomo, 1728
  13. Faramondo - Neapol, Teatro di S Bartolomeo, 1719
  14. Filandro - Drážďany, 1747
  15. Flavio Anicio Olibrio (2. verze)- Rím, Teatro Alibert delle Dame, 1722
  16. Flavio Anicio Olibrio (1. verze) - Neapol, Teatro di S Bartolomeo, 1711
  17. Germanico in Germania - Rím, Teatro Capranica, 1732
  18. Ifigenia in Aulide - Londýn, Kings Theatre in the Haymarket, 1735
  19. II trionfo di Camilia (2. verzia) - Neapol, S Carlo, 1760
  20. Il barone di Zampano - Neapol, Nuovo, 1739
  21. Il trionfo del valore - Neapol, Nuovo, 1741
  22. Il trionfo di Camilla (1. verzia) - Neapol, S Carlo, 1740
  23. Issipile - Rím, Pioli Palazzo Rucellai, 1733
  24. L'Agrippina - Neapol, Palazzo Reale, 1708
  25. La Semiramide riconosciuta (2. verzia) - Neapol, S Carlo, 1739
  26. La verita nell'inganno - Miláno, Regio Ducal, 1726
  27. Lucio Papirio - Benátky, S Cassiano, 1737
  28. L'amico fedele - Neapol, Fiorentin, 1739
  29. Meride e Selinunte - Benátky, Teatro S Giovanni Grisostomo, 1727
  30. Mitridate - Rím, Teatro Capranica, 1730
  31. Mitridate - Londýn, Kings Theatre in the Haymarket, 1736
  32. Polifemo - Londýn, Kings Theatre in the Haymarket, 1735
  33. Poro - Turín, Regio, 1731
  34. Rosbale - Benátky. Teatro S Giovanni Grisostom, 1737
  35. Semiramide regina dell'Assiria - Neapol,Teatro di S Bartolomeo, 1724
  36. Semiramide riconosciuta (1. verze) - Benátky, Teatro S Giovanni Grisostomo, 1729
  37. Siface (1. verze) - Benátky, Teatro S Giovanni Grisostomo, 1724
  38. Siface (2. verze) - Rím, Teatro Capranica, 1730
  39. Siroe re di Persia - Rím, Teatro Alibert delle Dame, 1727
  40. Statira - Benátky, Teatro S Giovanni Grisostomo, 1742
  41. Tamerlano - Turín, Regio,1730
  42. Temistocle - Londýn, Kings Theatre in the Haymarket, 1743
  43. Tiridate - Neapol, S Carlo, 1740


Serenády

  1. Angelica - Neapol, Palazzo de Prencipe di Torella, 1720
  2. Cantata a 4 (Fortuna, Genio, Valore, Gloria) - ,Rím Palazzo Odescalchi, 1712
  3. Componimento drammatico: da cantarsi nel giorno del glorioso nome…della imperatrice regnante Elisabetta Cristina - Rím, Palazzo Cardinale Cienfuego, 1732
  4. Festa d'Imeneo - Londýn, 1736 (k svadbe Princa Waleského)
  5. Giasone - Neapol, Palazzo Reale, 1732
  6. Gli orti esperidi - Neapol, Palazzo Reale, 1721
  7. Imeneo in Atene (2. verzia) - Benátky, S Samuele, 1726
  8. Imeneo (1. verzia) - Neapol, Palazzo de Principe di Montemiletto, 1723
  9. Intermezzo - Madrid, k svadbe Princa Filipa
  10. Le nozze d'Ercole ed Hebe - Neapol, Palazzo Pignatelli, 1739
  11. Nuova aurea e culta eta dell'onore - Lucca, Palazzo del Marchese di Fontes, 1713
  12. Serenata (Deianira, Iole, Ercole) - Neapol, 1712

Pasticcia

  1. Artaserse - 1721
  2. Artaserse - 1734i
  3. Belmira - 1734
  4. Orfeo - 1736

Duchovné opery, kantáty a oratoria

  1. Cantata: da recitarsi nel Palazzo Apostolico la notte del SS Natale - Rím, Palazzo Apostolico, 1732
  2. David e Bersabea - Oratorium, Londýn, 1734
  3. Ermengildo - Zbory ku kresťanskej tragédii, Neapol 1729
  4. Il Gideone - Viedeň, 1737
  5. Il martirio di S Eugenia - Tragedia sacra, Neapol, Conservatorio S Onofrio, 1721
  6. Il martirio di S Giovanni Nepomuceno - Anzione sacra, Lent, 1732
  7. Il trionfo della divina giustizia ne'tormenti e morte di Giesů Cristo signor nostro - Drama sacro Neapol, S Luigi di Palazzo, 1716
  8. Il verbo in carne (oratorio per la nascita di Gesu Cristo) - Rím, 1748
  9. Israel ab Aegyptus liberatus - Actio sacra, Benátky, Ospedale degli Incurabili, 1759
  10. Nos qui salvasti (introduzione al psalmum Miserere) - 1731
  11. Resplendet novo sole nox (motetto pastorale) - 1739
  12. Sacram sumentes lyram (introduzione al psalmum Miserere) - 1731
  13. Sanctus Petrus Urseolus - Oratorio, Benátky, Ospedale degli Incurabili, 1732
  14. Trattenimento sagro drammatico - Neapol, Sedile di Portanova, máj 1768

Inštrumentálne dielo

  1. 12 sonát pre husle a basso continuo (1745)
  2. 6 symfonií da camera (1736)
  3. 6 sonát pre dva husle, violončelo a basso continuo (1745)
  4. Koncert G-dur pre violončelo a sláčikový orchester
  5. Sonáta pre violončelo a basso continuo
  6. Koncert pre flautu a sláčikový orchester
  7. Fuga G-dur pre čembalo
  8. Ouverture Roiale (1763)

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.