Leonardo Vinci

Leonarda Vinciho prijali na konzervatórium Conservatorio dei Poveri di Gesù Cristo v roku 1708. Jeho učiteľom bol pravdepodobne Gaetano Greco. Prvý raz sa ako skladateľ predstavil v roku 1719 v divadle Teatro de Fiorentini operou buffa „Lo Cecato fauzo“, ktorú skomponoval na text v neapolskom dialekte. Začnúc rokom 1722 napísal pre toto divadlo celý rad komických opier, z ktorých väčšina sa stratila. Úspech na poli buffo opery mu pripravil pôdu na uvedenie vážnych opier a už prvá opera seria "Publio Cornelio Scipione" znamenala uznanie nielen v Neapole, ale aj v Ríme a Benátkach.

Po smrti Alessandra Scarlattiho v roku 1725 sa Vinci stal zástupcom hlavného kapelníka Kráľovského dvorného orchestra v Neapole. Jeho meno bolo známe aj za hranicami Talianska a Georg Friedrich Händel v tom istom roku uviedol v Londýne Pasticio zostavené z árií Leonarda Vinci.

V roku 1728 sa stal kapelníkom na konzervatóriu Conservatorio dei Poveri di Gesù Cristo. Túto pozíciu po niekoľkých mesiacoch prepustil Francescovi Durantemu, aby sa mohol viac venovať opernej skladateľskej činnosti. Spriatelil sa so známym básnikom a libretistom tých čias Pietrom Metastasiom, ktorý ho zásoboval kvalitnými textami pre celý rad opier.

4. februára 1730 sa konala v rímskom divadle Teatro delle Dame premiéra opery „Artaserse“, ktorá je považovaná za skladateľove majstrovské dielo. onedlho potom za nevyjasnených okolností zomrel. Predpokladá sa, že bol zavraždený v dôsledku akejsi nepodstatnej milostnej aféry.

Leonardo Vinci je typickým predstaviteľom neapolskej opernej školy. Okrem niekoľkých oratórií, kantát a jednej serenády ("La contesa dei Numi" – 1729) komponoval prevažne opery. Inštrumentálnej hudbe sa venoval len príležitostne.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leonardo Vinci

• http://opera.stanford.edu/composers/
• http://www.hoasm.org/VIIIB/VinciL.html
• http://www.haendel.it/compositori/vinci.htm
• http://www.karadar.com/worterbuch/vinci.html