Nicolás de Jesús López Rodríguez

Študoval na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského v Santo Domingo a neskôr v Ríme na Pápežskej univerzite Gregoriana a Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského, kde získal doktorát v oblasti sociálnych vied.[1]

Za kňaza pre diecézu La Vega bol vysvätený 18. marca 1961 tamojším diecéznym biskupom. Pracoval v pastorácii ako kaplán katedrály a neskôr kancelár diecéznej kúrie. Následne mal na starosti mládež v diecéze, stal sa duchovným v katedrále a neskôr aj generálnym vikárom diecézy.

V roku 1978 ho pápež Pavol VI. menoval prvým biskupom novej diecézy San Francisco de Macorís.[2] Biskupskú vysviacku mu dňa 25. februára 1978 udelil arcibiskup Santo Domingo kardinál Octavio Antonio Beras Rojas. Spolusvätiteľmi boli biskup diecézy La Vega Juan Antonio Flores Santana a pomocný biskup diecézy Santiago de los Caballeros Jesús María de Jesús Moya. V rokoch 1979 – 1984 bol zároveň rektorom miestnej univerzity. 15. novembra 1981 bol menovaný arcibiskupom Santo Domingo. Zároveň sa stal veľkým kancelárom Univerzity Santo Domingo. Popri pôsobení v úrade metropolitného arcibiskupa bol zároveň vojenským ordinárom Dominikánskej republiky. V rokoch 1984 – 2002 a neskôr opäť 2009 – 2014 bol predsedom konferencie biskupov Dominikánskej republiky. V rokoch 1991 – 1994 bol tiež predsedom Latinskoamerickej biskupskej konferencie.

Pápež Ján Pavol II. ho menoval za kardinála s titulárnym kostolom San Pio X alla Balduina 28. júna 1991.[3]

Okrem členstva v rôznych vatikánskych úradoch bol pápežským legátom pri viacerých príležitostiach. V roku 1993 zastupoval pápeža na Medzinárodnom eucharistickom kongrese v Seville. V roku 2000 bol pápežským vyslancom na päťstom výročí slávenia prvej svätej omše v Hondurase. V rokoch 2005 a 2013 sa ako volič zúčastnil konkláve, na ktorých boli zvolení pápeži Benedikt XVI. a František. V roku 2011 požiadal o uvoľnenie z úradu, čomu však pápež vyhovel až 4. júla 2016.[4]

• Kardinál López Rodríguez osobne informoval pápeža Františka o vážnych obvineniach z pedofílie voči nunciovi Józefovi Wesołowskému. Nuncius bol neskôr vyšetrovaný Vatikánom v spolupráci s dominikánskymi úradmi.[5]
• Kardinál otvorene vystupoval proti menovaniu a pôsobeniu Jamesa Brewstera, veľvyslanca USA v Dominikánskej republike kvôli jeho homosexuálnej orientácii a zväzku, ktorý uzavrel s osobou rovnakého pohlavia.[6]

1. The Cardinals of the Holy Roman Church [online]. . Dostupné online. (anglicky)
2. Catholic Hierarchy [online]. . Dostupné online. (anglicky)
3. Cardinals Created by John Paul II. [online]. . Dostupné online. (anglicky)
4. RINUNCE E NOMINE [online]. . Dostupné online. (taliansky)
5. Reuters [online]. . Dostupné online. (anglicky)
6. Boston Globe [online]. . Dostupné online. (anglicky)