Narsé

Narsé (prepis podľa modernej perzštiny: Narsí; v grécko-rímskych prameňoch: Narses [iný prepis: Narsés] alebo Narseus) bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci medzi rokmi 293 a 302. Jeho otcom bol kráľ Šápúr I., bratmi králi Hormizd I. a Báhrám I. Pred svojim nástupom na trón bol Narsé arménskym kráľom, zdá sa však, že ho Rimania z Arménie vyhnali už koncom osemdesiatych rokov 3. storočia.

Kráľovskú hodnosť si musel Narsé vybojovať v občianskej vojne s Báhrámom III., svojim prasynovcom, ktorý nastúpil na trón po smrti kráľa Báhráma II. Aj keď v tejto veci sa mu podaril rýchly úspech, hneď sa zaplietol do vojny s Rimanmi (kvôli Arménii), ktorá po počiatočných víťazstvách skončila debaklom – kráľ musel v rokoch 297/298 začať vyjednávať s cisármi Galeriom a Diocletianom. Následná mierová zmluva znamenala stratu západnej Mezopotámie a niektorých oblastí na západnom brehu Tigridu a nevýhodná bola aj ekonomicky, lebo všetok perzsko-rímsky obchodný styk sústreďovala do mesta Nisibis na rímskom území. Narséovu porážku úplne odčinil až Šápúr II. v šesťdesiatych rokoch 4. storočia.

Vnútropoliticky sledoval Narsé umiernenejšiu náboženskú politiku ako králi Báhrám II. a III. Aj keď si Kartír, faktický prvý minister ríše a asi hlavný organizátor prenasledovania inovercov, udržal určitý vplyv, Narsé zastavil napr. perzekúciu manichejcov, ktorí boli od tých čias tolerovaní.

Narsé, ktorý po sobe zanechal známy Páikúlský nápis, v ktorom sú opísané aj okolnosti jeho nástupu na trón, zomrel roku 302 a vládu v perzskej ríši po ňom zdedil jeho syn Hormizd II.