Báhrám I.

Báhrám I., perzský veľkokráľ v rokoch 273 – 276, bol najstarším synom Šápúra I. a bratom Hormizda I. Pred svojim nástupom na trón pôsobil ako kráľ v Gíláne, provincii tiahnucej sa pozdĺž južných brehov Kaspického mora, severozápadne od dnešného Teheránu. Jeho investitúra na kráľa kráľov je zobrazená na reliéfe v Bíšápúre, ktorý si neskôr nechal pre svoje potreby adaptovať kráľ Narsé, ďalší Báhrámov brat.

Minca Báhráma I.

Najvýznamnejšou udalosťou krátkej Báhrámovej vlády je poprava náboženského mysliteľa Maniho, ku ktorej došlo na podnet najvplyvnejšieho z dvorných mágov, kňaza Kartíra. Podľa manicheiských prameňov bol šesťdesiatročný prorok pozvaný na dvor, kde sa dostal do konfliktu s kráľom a ešte počas audiencie mu nasadili okovy. V marci 276, v závere Báhrámovej vlády, bol Mání popravený v Gundéšápúre, meste založenom jeho niekdajším ochrancom Šápúrom I. Správy o hrozných mukách, ktorým bol pred smrťou vystavený, sa nedajú doložiť a sú asi tendenčné (je však možné, že Peržania neskôr zhanobili jeho mŕtvolu).

O Báhrámovej vláde toho inak nemožno veľa povedať, snáď iba to, že si zvolil ikonograficky pozoruhodnú panovnícku korunu (každý sásánovský kráľ mal inú, čo veľmi pomáha ich identifikácii na reliéfoch a minciach). Báhrámovým nástupcom na perzskom tróne sa stal jeho syn Báhrám II.