Nadplukovníčka Mária
Nadplukovníčka Mária (maď. Mária főhadnagy, nem. Leutenant Mária) je opereta, ktorú skomponoval Jenő Huszka. Premiéra sa konala 23. septembra 1942 vo Fővárosi operettszínház v Budapešti. Libreto napísal László Szilágyi na motívy odkúpeného príbehu od Sándora Lestyána. Hlavná hrdinka príbehu (Mária Lebstück) je však skutočná historická postava. Ako mladé maďarsky hovoriace dievča vychovávané vo Viedni ušla a vo vojenskom prezlečení sa zamiešala do revolučných udalostí v roku 1848. Szilágy pátral po informáciách u jej žijúcich príbuzných a potomkoch. Objavil o nej aj článok v novinách "Pesti hírlap" z roku 1892, ktorý napísal Mór Jókai. Szilágyi nakoniec zomrel skôr ako mohol libreto nedokončiť. Posledné dejstvo dokončil István Békeffy, ktorý sa z úcty k Szilágýimu zriekol autorských práv.
Opereta je silne vlastenecky ladená, jej silnou stránkov sú jemné, romantické valčíkové rytmy. Kvôli postave Kossutha a „príliš frekventovanému spomínaniu slobody“ chceli po premiére ďalšie predstavenia zakázať. Po vyškrtnutí niektorých viet a osobnom pozvaní ministra na predstavenie sa autorom a riaditeľovi divadla podarilo presadiť, aby sa mohla táto úspešná opereta uvádzať aj naďalej.
Obsah
I. dejstvo
Dej operety sa odohráva počas revolúcie v roku 1848. Máriu žijúcu vo Viedni a sympatizujúcu s maďarmi, chcú rodičia vydať za rakúskeho dôstojníka. Prichádza jej teta Antónia z Uhorska, v sprievode svojho obdivovateľa Draskóczyho. Verí v lásku a keď vidí, že Mária svojho snúbenca nemiluje, rozhodne sa ju „uniesť“ k sebe do Uhorska. V prístave Mária spoznáva mladého poručíka Bálinta a padnú si do oka. Keď vyjde na javo, že Mária je dcéra nemeckého šľachtica a nepriateľa revolúcie, Bálint ju už nechce vidieť. Medzitým vypuknú nepokoje a jediný spôsob ako odísť je prezliecť sa do uniformy a tak nastúpiť na parník. Mária neváha a prezlečie sa za vojaka.
II. dejstvo
Mária sa dostáva do revolučnej armády. Bálint sa stane jej veliteľom, ale ju v prezlečení nespozná. Mária prejavuje veľkú vytrvalosť a odhodlanie, a takto dokazuje svoje vlastenectvo. Za hrdinské činy ju Vyznamená sám vodca revolúcie Lajos Kossuth. Ten sa zhodou okolností pozná s jej tetou Antóniou z mladých čias, a Draskóczy začne na nich žiarliť.
Máriin snúbenec je dôstojníkom rakúskej armády a padne do zajatia. Od Márie vyžobre zbraň, aby mohol „hrdinsky ukončiť svoj život“. Keď ju však dostane, použije ju na útek.
Revolučná armáda obsadzuje Budapešť a úspech poriadne oslávi. Na ples príde Mária v ženských šatách a vyzradí Bálintovi, kým naozaj je. V tom Máriu obvinia zo zrady, keďže dala väzňovi pištoľ. Bálint uteká za ním, aby Máriu zachránil.
III. dejstvo
Bálintovi sa podarí väzňa opäť chytiť a stiahnu obvinenia proti Márii. Je však urazený, že o zásnubách nič nevedel. Mária ho ľahko presvedčí, že išlo o zásnuby z donútenia a potom už ich láske už nič nestojí v ceste. Aj Draskóczy získa svoju vysnívanú Antóniu, keďže Kossuth pochopil, ako sa majú radi a požehná im. On sám vedie revolúciu, a tomu sa musí aj tak venovať celou svojou silou.