Jenő Huszka
Jenő Huszka (* 24. apríl 1875, Segedín, Maďarsko – † 2. február 1960, Budapešť)[1] bol maďarský operetný skladateľ.
| Jenő Huszka | |||
| maďarský operetný skladateľ | |||
 | |||
| Narodenie | 24. apríl 1875 Segedín, Maďarsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 2. február 1960 (84 rokov) Budapešť, Maďarsko | ||
| Rodičia | Ödön Huszka | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Narodil sa v právnickej rodine, jeho otec Ödön Huszka bol sudca v meste Segedín. Rodina mala kladný vzťah k hudbe, jeho starý otec bol organista v kostole, jeho otec spieval v zbore a amatérsky hral na flautu. Svojho syna viedol ku hre na husle a ten si hru rýchlo osvojil. Ako päťročný prekvapil svojou hrou na rodinnej oslave, ale otec nedovolil, aby vystúpil na oficiálnom dobročinnom večierku. Mladý Huszka bol výborný žiak a mal talent na jazyky. Jeho hudobný talent sa prejavil aj počas štúdia na hudobnej škole v Szegede. Okrem huslí sa usilovne učil aj hre na klavíri a pokúšal sa aj o písanie divadelných hier. Jeho prvé divadelné dielo bola satira Párbajhősok ("Hrdinovia súbojov"), ktorá mala úspech v rodinnom kruhu. Vďaka tomu sa osmelil a svoje druhé dielo, komédiu Levél ("List") poslal Národnému divadlu (Nemzeti Színház), ktoré ho však odmietlo vôbec netušiac, že dielo je vlastne len žiackou prvotinou.
Po ukončení hudobnej školy začal chodiť na Hudobnú Akadémiu (Zeneakadémia) v Budapešti, kde ho viedol Jenő Hubay a János Koessler. Jeho rodičia však trvali na tom, aby sa zapísal na právnickú fakultu a hudbu mohol študovať len popri práve. V podnájme však býval s priateľom, nádejným básnikom Károlyom Bakonyim, na ktorého verše začal komponovať hudbu. Bakonyiho podpora mala rozhodujúci vplyv na to, ze sa Huszka stal známym skladateľom. Na popud svojho priateľa napísal Právnický čárdáš (Jogász csárdáš), ktorý zaznamenal na právnickom bále slušný úspech. Na práve sa zoznámil aj Ferencom Martosom, budúcim známym libretistom, ktorý uverejní svoju báseň "Princ Bob". Báseň sa Huszkovi veľmi páčila a skomponoval k nej hudbu. Dielo (ktoré nie je totožné s neskoršou operetou toho istého názvu) vydal na vlastný náklad (presnejšie na náklady svojho otca) a podarilo sa mu nájsť aj speváčku, ktorá bola ochotná dielo predniesť. Nemal veľký úspech, ale jeho talent sa už prejavil. Povzbudzovaný priateľmi sa Huszka naďalej pokúšal komponovať, ale zatiaľ bez väčšieho úspechu.
Kariéra hudobného skladateľa
Počas štúdia práv zložil Huszka a Bakonyi prvé hudobné dielo o troch dejstvách pod názvom "Treska", ale na javisko sa dielo nikdy nadostalo a rukopis sa stratil.
Štúdium práv aj hudby ukončil v roku 1896 a odišiel do Paríža, kam dostal zo Zeneakadémie skvelé odporúčania do Colonneho-orchestra. On sa však rozhodol inak, vyhral konkurz do konkurenčného Lamoreuxovho orchestra. Bol tam však len rok, pretože mal už v Budapešti dohodnuté zamestnanie na oddelení pre umeleckú tvorbu Ministerstva školstva, kde bol zhodou okolností jeho kolegom Ferenc Martos.
V roku 1899 Huszka skomponoval niekoľko skladieb ku komédii Adolfa Méreiho Zákaz vstupu (Tilos a bemenet) a diela malo istý úspech, aj keď sa nehralo príliš dlho. Svoju prvú operetu s názvom Princ Bob (Bob herceg) zložil Huszka v roku 1902. Libreto napísal jeho kolega Ferenc Martos a Károly Bakonyi pričom Martos čiastočne využil príbeh svojej básne rovnakého názvu. Riaditeľ Ľudového divadla (Népszínház), Kálmán Porzsolt, nečakal veľký úspech a operetu uviedol hlavne preto, že práve nemal po ruke nič lepšie. Opereta však zaznamenala veľký úspech. V roku 1905 dielo uviedlo Theater an der Wien, kde však zaznamenalo len mierny úspech. Napriek tomu skutočnosť, že táto opereta prekročila hranice Uhorska bol významný nielen pre autora, ale otvoril aj cestu ďalším talentovaným maďarským autorom, akými boli Viktor Jacobi, Albert Szirmai a Emmerich Kálmán.
Nasledujúca opereta Aranyvirág, mala úspešnú premiéru pri príležitosti otvorenia budapeštianskeho divadla, "Király Színház" a prispel tak k úspešnému štartu tohoto divadla. Ďalšie úspechy dosiahol Huszka hlavne svojimi operetami Gül Baba, Barónka Lili (Lili bárónő) alebo Mária főhadnagy (Nadplukovníčka Mária).
Viaceré operety boli sfilmované.
V roku 1956 sa osobne zúčastnil premiéry operety Gül Baba v Bratislave.
Význam Huszku v hudbe
Jenő Huszka nepriniesol v hudbe žiadne revolučné novinky, ale jeho význam spočíva v tom, že skvele skĺbil viedenskú operetnú tradíciu s maďarskými hudobnými motívmi. V tomto smere sa stal priekopníkom a dal tým prvý impulz ku sformovaniu tvz. "strieborného veku" viedenskej operety, ktorého hlavnými predstaviteľmi sa stali Emmerich Kálmán a Franz Lehár.
Kariéra Huszku ako právnika
Na rozdiel napr. od Kálmána, Huszka nikdy nezanevrel na svoje právnické vzdelanie, ale veľmi úspešne ho skĺbil so svojím hudobným vzdelaním. Ako už bolo spomenuté, mladý Huszka začal pracovať na oddelení pre umeleckú tvorbu Ministerstva školstva. Zakrátko sa stal zapisovateľom na Štátnej rade pre výtvarné umenie (Országos képőművészeti tanács), kde sa stretáva so slávnymi osobnosťami. Postupne získal Huszka doktorát z práva. Na ministerstve sa vypracoval na vedúceho umeleckého oddelenia, v roku 1927 sa stal ministerským poradcom. V politicky nepokojných časoch to však nebola príliš stabilná funkcia a v roku 1930 prešiel do rady maďarského rozhlasu.
Keď v roku 1909 vzniklo Združenie maďarských skladateľov (Magyar zeneszerzők szövetsége) zaoberajúce sa ochranou autorských práv, Huszka sa stal najprv členom a od roku 1919 predsedom. Zduženie viedol Huszka výborne a jeho činnosť sa stáva dokonca príkladom pre iné krajiny. Presadil právne úpravy na ochranu autorských práv, ktoré neskôr preberalo medzi inými aj Česko-Slovensko. Huszka si získal medzinárodné uznanie a v roku 1927 pomáhal založiť medzinárodnú organizáciu na ochranu autorských práv: "Confédération Internationale des Sociétes d'Auteaurs, Compositeurs et Editeurs (CISAC), ktorá funguje dodnes. Huszka sa v roku 1930 stal podpredsedom tejto organizácie a túto funkciu zastával až do roku 1948.
Vojnové roky na neho ťažko doľahli, najprv v roku 1943 čelil silnému mediálnemu útoku zo strany nacionalistickej tlače, pretože autorské kontribúcie vyplácal aj židom. V roku 1944 dostal jeho dom pri bombardovaní priamy zásah. Prišiel takmer o všetko a utrpel aj zranenie na tvári. Po vojne pokračovala kariéra v Združení maďarských skladateľov a v 50. rokoch reprízovali aj viaceré z jeho operiet. Dožil sa uctyhodného veku 84. rokov. Jeho smrť urýchlilo nachladnutie počas silvestrovského interview v roku 1959, ktoré prerástlo do zápalu pľúc.
Dielo
- Bob herceg, Princ Bob (1902)
- Aranyvirág, (1903)
- Gül Baba (1905)
- Tündérszerelem (1907)
- Rébusz báró (1909)
- Nemtudomka (1914)
- Lili bárónő, Barónka Lili (1919)
- Hajtóvadászat (1926)
- Erzsébet (1939)
- Gyergyói bál (1941)
- Mária főhadnagy Nadplukovníčka Mária (1942)
- Szép juhászné (1955)
- Szabadság, szerelem (1955)