Muránska brázda

Muránska brázda[1] je geomorfologickou časťou Tŕstia, podcelku Stolických vrchov.[2] Leží v okrajových častiach podcelku a severnou vetvou prepája údolia riek Muráň a Rimava. Na jej území ležia mestá Tisovec a Revúca.[3]

Muránska brázda
geomorfologická časť
Stolických vrchov
Brázda v okolí Muráňa
Štát Slovensko
Región Banskobystrický
Okresy Revúca, Rimavská Sobota
Časť Tŕstia
Hranice Stolica, Muránska planina, Klenovské vrchy, Rimavské podolie, Železnícke predhorie, Tŕstie, Jelšavské podolie
Mestá Tisovec, Muráň, Revúca
Rieky Muráň, Lehotský potok, Rimava
Súradnice 48°43′37″S 20°01′44″V
Najnižší bod údolie Muráňa
 - poloha Revúca
 - výška cca 310 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Polohopis
Hierarchia
Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Slovenské rudohorie → Stolické vrchy → Tŕstie → Muránska brázda
***

Územie Muránskej brázdy sa nachádza v strednej časti Stolických vrchov a z troch strán (západ, sever a východ) obklopuje podcelok Tŕstie. Západné rameno zaberá údolie Rimavy, východné rameno údolie riečky Muráň a ich severné okraje prepája údolie Muránskeho zlomu so Skaličkou a Lehotským potokom. Obe rieky patria do povodia Slanej. Na severovýchode pokračujú Stolické vrchy podcelkom Stolica, severne susedí Spišsko-gemerský kras s podcelkom Muránska planina a západný okraj vymedzujú Klenovské vrchy, podcelok Stolických vrchov. V údolí Rimavy na juhozápade susedí geomorfologická časť Rimavské podolie a podcelok Železnícke predhorie a na území Revúcej časť Jelšavské podolie, všetko patriace do Revúckej vrchoviny.[2]

Na severozápade leží mesto Tisovec, na severovýchode Muráň, Muránska Zdychava a Muránska Dlhá Lúka a na juhovýchodnom okraji mesto Revúca. Údoliami vedú i regionálne významné komunikácie; z Revúcej do obce Muráň cesta II/532 a súbežne i lokálna železničná trať, medzi Muráňom a Tisovcom vedie cesta II/531. Z Rimavskej Soboty cez Tisovec do Brezna smeruje cesta I/72, ktorú kopíruje železničná trať Brezno – Jesenské.[3]

Chránené územia

Severná časť Muránskej brázdy leží v ochrannom pásme Národného parku Muránska planina. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít sa v tejto časti Stolických vrchov nachádza chránený areál Vachtové jazierko, Lúka pod cintorínom a Tunel pod Dielikom.[3]

Turizmus

Najmä severná polovica Muránskej brázdy patrí medzi atraktívne oblasti regiónu. Stolické vrchy i susedná Muránska planina ponúkajú množstvo prírodných zaujímavostí a široké možnosti na turistiku. Z historických pamiatok sú vyhľadávané ruiny Tisoveckého a Muránskeho hradu, z technických pamiatok vzbudzujú veľkú pozornosť Gemerské spojky, t.j. súbor nedokončených tunelov a tratí, ktoré mali prepojiť dopravne odrezané oblasti Slovenska počas Slovenského štátu. Výnimočnou je i časť trate Tisovec – Zbojská, ktorá pre veľké stúpanie využíva ozubnicu.

Značené trasy

Referencie
  1. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-17]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-17]. Dostupné online.
  3. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-17]. Dostupné online.

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.