Cyprián z Červeného Kláštora
Fráter Cyprián z Červeného Kláštora, vlastným menom František Ignác Jäschke (* 28. júl 1724 Polkowice, Sliezsko, † 1775, Červený kláštor) bol kamaldulský mních, najznámejší rehoľník pôsobiaci v Červenom kláštore.
Život
Bol známy ako všeobecne vzdelaný cestovateľ, ľudový liečiteľ, zberateľ, či dokonca konštruktér. Študoval v Brne, Częstochowej a v Radošine. Rádový sľub zložil v zoborskom kláštore pri Nitre 21. októbra 1752.
Brat Cyprián vynikal najmä v oblasti medicíny, lekárnictva, alchýmie a botaniky. Okrem písania vedeckej literatúry, zbieral aj ľudovú slovesnosť. V Červenom kláštore ho kvôli jeho liečiteľským schopnostiam vyhľadávali ľudia zo širokého okolia. Lieky aj predával a za utŕžené peniaze založil fond na rozvoj lekárne v Červenom Kláštore.
Najviac ho preslávil herbár, ktorý tvoril v rokoch 1765 - 1771 (fotokópia herbára je súčasť expozície kláštornej medicíny a farmaceutiky). Herbár na 97 stranách obsahuje 283 vylisovaných rastlín, ktoré sám alebo so svojimi pomocníkmi nazbieral v oblasti Pienin a v Belianskych Tatrách. K rastlinám je pripojený ich opis v štyroch jazykoch – gréčtine, latinčine, poľštine a nemčine.
Známeho mnícha nezaujímali len bylinky. Zaujímala ho príroda ako celok, a to predovšetkým vesmír. Hľadal preto Tvardovského knihu, v ktorej sa malo údajne písať o tom, ako dokáže človek lietať. Zrejme tu sa zrodila legenda o tom, že mních Cyprián si zhotovil krídla, za pomoci ktorých v okolí Červeného Kláštora lietal. Povrávalo sa, že miesto jeho vzletu boli známe Tri Koruny. Údajným mníchovým lietaním sa už vyše 200 rokov zaoberajú spisovatelia, historici aj technici.
Ak aj mních Cyprián nelietal, mohli by aspoň existovať jeho úvahy, náčrty, možno aj pokusný model jeho „krídel“. Koniec koncov, niečo také nemohlo ostať bez povšimnutia. Ako sa dá prečítať v expozícii múzea v Červenom Kláštore: Podľa levočského historika Elemíra Koszeghyho, v archívnej listine z čias okolo roku 1760, istý rimavskosobotský profesor po latinsky zaznamenal:
| „ | Bol som v Spišskej Belej na námestí, keď tam z príkazu nitrianskeho arcibiskupa Ladislava Mattyasovszkého z Markušoviec spálili čertov voz. Aparát zhotovil istý fráter Cyprián z lechnického kláštora, ktorý podľa červených skál, z ktorých je postavený, ľud volá Červeným kláštorom. Pri spálení bolo mnoho ľudí a zastavili sa aj ctihodní kanonici zo Spišskej Kapituly. Fráter Cypriánus si pripol čertovu mašinu na vrchu Troch korún a s jej pomocou doletel až k Morskému oku. Pán biskup nebol pri exekúcii prítomný, ale nemali sme možnosť ani vidieť mnícha, ktorého odviedli na miesto, odkiaľ už viac neuvidí hory a nebude v pokušení, aby znovu lietal | “ |
Herbáreň mnícha Cypriána
V jednom zo zrekonštruovaných mníšskych domčekov v areále Červeného kláštora je zaujímavá farmaceutická výstava interiéru stredovekej lekárne, ako pamiatka na kamaldulského brata Cypriána. Okrem najznámejšej pamiatky na brata - herbára, sú najzaujímavejšie exponáty tejto časti zbierok originálne lekárenské vitríny zo začiatku 18. storočia, lekárenské váhy zo 17. storočia vyrobené v Amsterdame a vzácna prvá slovenská liekopisná literatúra – Bratislavská Torkošova lekárenská taxa z roku 1745, písaná v štyroch rečiach.
Literatúra
- VARŠOVÁ, Katarína: Legendárny Cyprián: lietajúci či uletený? In: Historické rozhľady, č. 6, 2010, s. 141 - 152.
- VOZÁROVÁ, Marta: Herbár pátra Cypriana. In: Pamiatky a múzeá, č. 3, 1996, s. 42 - 45.