Miroslavské kopce
Miroslavské kopce sú národná prírodná pamiatka č. 2265, tvorená siedmimi samostatnými vrchmi - Větrník, Přední a Zadní Markův kopec, Ve vinohradu, U letiště, U kamene a Zmrzlé v katastrálnom území obce Miroslav, geomorfologicky patriacimi k Olbramovickej pahorkatine (súčasť Drnholeckej pahorkatiny v Dyjsko-svrateckom úvale). Výmera je 30,8 ha, nadmorská výška 234-297 m. Zriadená bola vyhláškou č. 454/2004 Zb. s účinnosťou od 15. augusta 2004. Správu vykonáva SCHKO Pálava.
| Miroslavské kopce | |||
| národná prírodná pamiatka | |||
 step na Prednom Markovom kopci | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Juhomoravský kraj | ||
| Okres | Okres Znojmo | ||
| Lokalita | Miroslav | ||
| Nadmorská výška | 234 - 297 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°56′6″S 16°18′37″V | ||
| Rozloha | 30,8053 ha | ||
| Vznik | 15. august 2004[1] | ||
| - Vyhlásilo | Ministerstvo životného prostredia ČR | ||
| Správa | AOPK ČR - RP Jižní Morava | ||
| Kód AOPK ČR | 2265 | ||
  Miroslavské kopce Poloha na mape Česka | |||
| Wikimedia Commons: Miroslavské kopce | |||
| Webová stránka: BioLib.cz | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
| Európsky významná lokalita CZ0620147 | |||
Ochrana
Predmetom ochrany sú skalné spoločenstvá a vegetácia teplomilných stepných lád s výskytom chránených druhov rastlín a živočíchov. Územie rezervácie je poškodené poľnohospodárskou činnosťou, na Prednom Markovom kopci stojí vodojem. Podľa plánu starostlivosti by malo dôjsť k odstráneniu nepôvodných drevín, najmä agátu a borovice čiernej.
Geológia
Podložie je tvorené polymiktným miroslavským zlepencom karbónského veku (stefan) a neogénnymi (egenburg-otnang) brakickými až sladkovodnými kremennými pieskami s telesami piesčitých ílov a štrkov. Kvartérny pokryv tvoria pleistocénne spraše a holocénne piesčitohlinité sedimenty.
Flóra
Najhodnotnejším a zároveň najrozšírenejším porastom sú širokolisté suché trávniky, pre ktoré sú typické stoklas vzpriamený, kostrava žliabkatá, mednička sedmohradská, ometlina štíhla, cesnak žltý, modrica nebadaná, menej častý je sezel feniklový, klinček kartuziánsky, oman vŕbolistý, chlpánik Bauhinov, v nízkych trstnatých trávnikoch dominuje kostrava valeská, ostrica nízka a kavyľ vláskovitý, dopĺňajú ich jagavka konáristá, sezel sivý, nátržník piesočný alebo dúška včasná, na zlepencových odkryvoch rastie kostrava sivá, tarica horská, lomikameň trojprstý, rozchodník prudký, v skalných štrbinách slezinník rutovitý. Z osobitne chránených rastlín sú zastúpené astra kopcová, zlatovlások obyčajný, kozinec vičencovitý, nevädza Triumfettova, guľôčka bodkovaná, slamiha piesočná, poniklec lúčny, divozel tmavočervený a rad ďalších.
Fauna
Zo zástupcov teplomilnej entomofauny to sú modlivka zelená, bystrušky, húseničiar pižmový, hrobárik veľký, hnojníci, zlatohlávok uhorský, krasoňi, pásavky a májky, z motýľov piadivka zanovätníková, očkáň ovsíkový, zo stavovcov jašterica krátkohlavá a vtáky - strnádka lúčna, prepelica poľná, jarabica poľná, pŕhľaviar červenkastý, penica jarabá, krutohlav hnedý alebo ďateľ hnedkavý.
Referencie
- Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2017-01-26]. Dostupné online. (po česky)
