Anaheim Ducks

Klub bol založený v roku 1993. Meno klubu bolo odvodené od The Mighty Ducks, film o večne prehrávajúcom detskom hokejovom tíme, z ktorého sa stanú šampióni.[1] Následne Disney natočil animovaný seriál Mighty Ducks, vesmírnom hokejovom tíme, ktorý bojuje proti zlu na Zemi.

Prvý tréner Mighty Ducks v histórii klubu sa stal Ron Wilson a prvý draftovaný hráč sa stal Paul Kariya, neskoršia dlhoročná opora a ikona klubu. Svoj prvý zápas odohrali 8. Októbra 1993, keď podľahli tímu Detroit Red Wings 2 – 7.[2] Prvé víťazstvo na svoje konto si pripísali o 5 dní neskôr, keď porazili Edmonton Oilers 4:3.[3]

V roku 1994 sa Ducks podarilo získať Steva Rucchina a v roku 1996 Teemu Selänneho.[4] Spolu s Kariyom vytvorili jeden z najproduktívnejších útokov v tom čase. V nasledujúcej sezóne 1996/1997 dotiahli svoj tím do play-off, vypadli v druhom kole s neskoršími víťazmi Detroit Red Wings. Ďalšie dve sezóny sa ale herne trápili, čo malo za následok vyhodenie Rona Wilsona z postu hlavného trénera. No ani to nepomohlo a tak v roku 2001 bol Teemu Selänne vymenený do San Jose Sharks, opačným smerom putovali Jeff Friesen, Steve Shields a druhý výber draftu.[4]

V sezóne 2002/2003 prišiel zvrat. Na post hlavného trénera bol obsadený Mike Babcock a Ducks sa prebojovali až do finále play-off, keď postupne vyradili Detroit Red Wings, Dallas Stars a prekvapenie sezóny Minnesota Wild, ale vo finále podľahli New Jersey Devils 3 – 4 na zápasy. Vo finále sa stretli bratia Rob Niedermayer na strane Ducks a na opačnej strane Scott Niedermayer. Jean-Sébastien Giguère v bráne Ducks po sezóne získal Conn Smythe Trophy, ocenenie pre najužitočnejšieho hráča play-off.

Po sezóne Paul Kariya odišiel do Colorado Avalanche a Mighty Ducks sa opäť nepodarilo dostať do play-off.

Počas Lockoutu sa Disney Company snažilo Mighty Ducks of Anaheim predať. Nakoniec Anaheim kúpili Henry a Susan Samueli za 75 miliónov $ a premenovali ho na Anaheim Ducks.[5] Brian Burke sa stal generálnym manažérom a Randy Carlyle, bývalý obranca a víťaz Norris Trophy, sa stal hlavným trénerom.[5]

Pred sezónou 2005/2006 podpísal Scott Niedermayer, víťaz Norris Trophy pre najlepšieho obrancu ligy, 4-ročnú zmluvu, aby si splnil sen, vyhrať po boku brata Roba Stanley Cup.[6] Vrátil sa tiež Teemu Selanne.[7] Počas sezóny sa v drese Ducks objavili aj nováčikovia Ryan Getzlaf a Corey Perry. Tím nakoniec postúpil do play-off a vypadol až vo finále konferencie prehrou s Edmonton Oilers 1 – 4 na zápasy.

Po sezóne získal Anaheim Chrisa Prongera, výmenou za Joffrey Lupula a Ladislava Smida. Do sezóny Ducks vstúpilo sériou 16 zápasov bez prehry v riadnom hracom čase, keď 12-krát vyhralo a 4-krát prehralo po predĺžení, čím vytvorili rekord v novodobej histórii NHL. Nakoniec sa im podarilo vyhrať Pacifickú divíziu prvýkrát v histórii, keď získali 110 bodov. V play-off v prvom kole narazili na tím Minnesota Wild, ktorú porazili 4 – 1 na zápasy. Rovnaký proces spravili aj s tímom Vancouver Canucks v druhom kole. Vo finále konferencie sa stretli s tímom Detroit Red Wings, ktorý opäť porazili 4 – 1 na zápasy. A Anaheim druhý raz vo svojej histórii hral finále. Tam čelili Ottawe Senators, ktorú porazili 4 – 1 na zápasy a prvýkrát sa mohli radovať zo zisku Stanley Cupu. Víťazný gól piateho finálového zápasu strelil Travis Moen a Scott Niedermayer získal Conn Smythe Trophy.

Nasledujúcu sezónu pustili brankára Ilya Bryzgalova do Phoenixu Coyotes a namiesto neho podpísali voľného hráča Jonasa Hillera, ktorý mal rovnako ako dovtedy Bryzgalov robiť brankársku dvojku Giguerovi. V základnej časti skončili štvrtí, no vypadli hneď v prvom kole play-off s Dallas Stars.

Slabý začiatok sezóny 2008/2009 znamenal koniec v tíme pre niektoré opory. Chris Kunitz bol vymenený do Pittsburgh Penguins za Ryana Whitneyho, Samuel Pahlsson bol vymenený do Chicaga Blackhawks za Jamesa Wisniewskiho a Travis Moen bol vymenený do San Jose Sharks. Výmeny pomohli a tím sa nakoniec prebojoval do play-off, kde v prvom kole prekvapujúco vyradil San Jose, vítaza základnej časti. V druhom kole podľahli Detroitu Red Wings. Po sezóne bol Chris Pronger vymenený do Philadelphie Flyers za Joffrey Lupula, Luca Sbisu a dva prvé výbery draftu. Klub opustil tiež Rob Niedermayer a Beauchemin, ktorí si to namierili do New Jersey Devils a Toronta Maple Leafs. Na druhej strane podpísali útočníka Saku Koivua z Montrealu Canadiens.

No Anaheim Ducks znova na začiatku podával slabé výkony a tak Jean-Sébastien Giguère bol vymenený do Toronta za útočníka Jasona Blake a brankára Vesa Toskalu. Jonas Hiller sa stal definitívne brankárskou jednotkou. Ryan Whitney bol vymenený za Ľubomíra Višňovského do Edmontonu. Hra Anaheimu sa zlepšila, no tím brzdili početné zranenia a tak sa im nakoniec nepodarilo postúpiť do play-off. Po sezóne Scott Niedermayer oznámil koniec hráčskej kariéry. Voľný hráč Toni Lydman podpísal s tímom trojročnú zmluvu a Bobby Ryan podpísal zmluvu na 5 rokov.

Sezónu 2010/2011 znova nezačali najlepšie, no postupne sa ich hra zlepšovala a nakoniec skončili na 4. mieste Západnej konferencie. Corey Perry a Jonas Hiller boli nominovaný do All-star zápasu. Corey Perry strelil 50 gólov a získal 98 bodov, vďaka ktorým vyhral Maurice „Rocket“ Richard Trophy a Hart Memorial Trophy. Nakoniec ale Ducks prehrali už v prvom kole play-off s Nashville Predators.

• Troy Loney, 1993 – 94
• Randy Ladouceur, 1994 – 96
• Paul Kariya, 1996 – 2003
• Teemu Selänne, 1997 – 98 (bol kapitánom počas zranenia Paula Kariyu).
• Steve Rucchin, 2003 – 05
• Scott Niedermayer, 2005 – 07
• Chris Pronger, 2007 – 08
• Scott Niedermayer, 2008 – 2010
• Ryan Getzlaf, 2010 – súčasnosť