Medveď ušatý

Dospelý samec váži od 110 do 150 kg, pričom samica od 65 do 100 kg. Dĺžka jeho tela sa pohybuje od 130 až do 190 cm. Dožíva sa až 25 rokov. Od ostatných medveďov sa medveď ušatý líši štíhlejšou tlamou, čierne sfarbenou srsťou a predovšetkým bielou škvrnou do tvaru „V“ či „Y“ umiestnenou na hrudi. Dlhšia srsť na lopatkách a po stranách krku vytvára dojem límca. Samci sú približne o 20 % väčší než samice. Majú skvelý čuch, ale zrak a sluch nie je tak dobre vyvinutý, ako možno poznať aj podľa ich dlhého rypáku, drobných očí a stredne veľkých guľatých uší. Ich pevné a dlhé laby majú vyzbrojené dlhými a nezatiahnutelnými pazúrmi.

Obýva strednú, južnú, východnú a juhovýchodnú Áziu. Žije hlavne v tropických a subtropických lesoch. Preferuje hornaté územia, odkiaľ v letnom období vystupuje do výšok 3 500 – 3 700 m n. m.. S blížiacou sa zimou schádza nižšie do údolí. Pre početnosť výskytu medveďa ušatého je najväčšia hrozba miznutie vhodného prostredia a predovšetkým zväčšujúci sa dopyt po jeho žlči.

Chôdza je pomalšia a ostražitejšia. Pri chôdzi sa dotýkajú zeme ako človek teda piatimi prstami a pätou (sú ploskochodci), ale v nebezpečenstve dokážu behať a šplhať veľmi rýchlo a obratne. Dospelí jedinci trávia viac než polovicu svojho života na stromoch, kde získavajú potravu. Žijú samotársky, okrem obdobia párenia. Chovajú sa mierumilovne a vyhýbajú sa konfrontácii s človekom. Ak je vyrušený zo zimného spánku, svojho narušiteľa môže napadnúť. Na územiach, ktoré sú kvôli rozvoju poľnohospodárstva takmer odlesnené preniká za potravou až na kukuričné a obilné polia a stáva sa, že pri tomto hone za potravou dôjde k usmrteniu človeka.

Potrava medveďa ušatého v prírode sa skladá hlavne z korienkov, žaluďov, bukvíc, orechov, bobuľovitého ovocia, bambusových výhonkov a listov, tráv a iných bylín. Je takmer úplný vegetarián, občas žerie aj med, larvy, mravce a iný hmyz. Niekedy sa chodí najesť na pole.

U samíc začína pohlavný život v druhom až treťom roku. Gravidita trvá 6 – 8 mesiacov, potom v zimnom brlohu vrhá 1 – 3 mláďatá - zvyčajne sú to 2. Mláďatá sú po narodení slepé a holé. Z nory odchádzajú spoločne s matkou. V jej blízkosti prebývajú minimálne dva roky po narodení.

Medveď ušatý je lovený pre niektoré časti jeho tela a to najmä žlčník. Žlč medveďa ušatého je považovaná za liečivú a je po stáročia využívaná k liečbe, ktorá sa stále používa v tradičnom ázijskom lekárstve a v ázijskej kuchyni. Jedince tohto druhu sú chované na farmách, kde je im žlč veľmi bolestivo odoberaná a to pri plnom vedomí. Odhaduje sa, že v Číne je takto zneužívaných viac než 9 000 zvierat.

Poznáme 7 recentných poddruhov medveďa ušatého:

• Ursus thibetanus formosanus (Swinhoe, 1864)
• Ursus thibetanus gedrosianus (Blanford, 1877)
• Ursus thibetanus japonicus (Schlegel, 1857)
• Ursus thibetanus laniger (Pocock, 1932)
• Ursus thibetanus mupinensis (Heude, 1901)
• Ursus thibetanus thibetanus (Cuvier, 1823)
• Ursus thibetanus ussuricus (Heude, 1901)

• 
  Biele písmeno „V“ alebo „Y“ na hrudi.
• 
  Medveď ušatý v sede.
• 
  Mláďa na strome.
• 
  Odpočívajúci medveď ušatý.
• 
  Lov na medveďa ušatého v Brtiskej Indii od Samuela Howitta.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Medveď ušatý
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Medveď ušatý

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Medvěd ušatý na českej Wikipédii.

• Ursus thibetanus. 2006 IUCN Red List of Threatened Species. prístup 2. 11. 2011.
• BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.