Larva

Larva alebo larválne štádium je nedospelé vývinové štádium živočíchov, ktoré sa buď postupným zvliekaním (nedokonalá premena) alebo prostredníctvom kukly (dokonalá premena) zmení na dospelého jedinca.

Húsenica, larválne štádium motýľov

Nauplius, larva jednoduchších kôrovcov

Larva mnohoštetinavcov trochofora

Na rozdiel od mláďat sú larvy často anatomicky a morfologicky značne odlišné od dospelých jedincov. U hmyzu s dokonalou premenou nemá vonkajšie znaky imága (napr. u motýľa ide o húsenicu). Posledný instar larvy sa premieňa na kuklu. Larválne štádium je súčasťou postembryonálneho vývinu jedinca.

Larvy vznikajú ako výsledok pohlavného rozmnožovania, zriedkavú výnimku tvoria brvoústovce (Cycliophora), z ktorých sa nepohlavným pučaním vytvára larva pandora. Samotné larvy pohlavného rozmnožovania nie sú schopné. Niektoré larvy sa však dokážu rozmnožovať nepohlavne. Túto vlastnosť majú larvy niektorých parazitov napríklad motolíc (Trematoda). Umožňuje im tak vytvoriť obrovské množstvo infekčných štádií, čo je nevyhnutné, pretože ich zložité vývojové cykly majú zároveň obrovské straty.

Larva nemusí obývať rovnaké životné prostredie ako dospelé štádium (napríklad larvy podeniek žijú vo vodnom prostredí a dýchajú tracheálnymi žiabrami, zatiaľ čo dospelé jedince sú suchozemské a dokonca lietajú). U parazitických druhov striedajúcich hostiteľov (ploskavce) larva často obýva iného hostiteľa ako dospelé jedince. Larva nemusí byť ani nutne menšia ako dospelý jedinec. Napríklad larva chrobáka Dynastes hercules patrí s dĺžkou 25 cm k najväčším známym larvám na svete. Dospelý chrobák je pritom dlhý len 14 – 17 cm.

Larvy sa môžu vyliahnuť z oplodnených vajíčok mimo tela matky, môžu sa už narodiť ako larvy alebo môžu larválny vývin prekonať už v tele matky a narodiť sa ako kukla či ako dospelý jedinec.

Larvy sa rozlišujú na primárne a sekundárne larvy.

• Primárne larvy sú planktonické, drobné primitívne štádiá, ktoré sa svojím tvarom vôbec nepodobajú dospelému jedincovi a majú aj iný (nižší) typ telovej dutiny. Primárne larvy sa podobajú navzájom a rozlíšiť od seba primárne larvy rôznych živočíšnych druhov je ťažké. Primárne larvy rozlišujeme na planuloidné (majú ich dvojlistovce – Diblastica), trochoforoidné (prvoústovce – Protostomia) a dipleuroidné larvy (niektoré primitívne druhoústovce).
• Sekundárne larvy majú zložitejšiu stavbu ako primárne. Typ telovej dutiny je rovnaký, ako u dospelých jedincov ich druhu a majú vyvinuté už celé orgánové sústavy (okrem pohlavnej). Larvy všetkých článkonožcov zaraďujeme medzi sekundárne. Toto larválne štádium je u hmyzu neraz najdlhším životným štádiom jedinca.

Existujú aj prechodné štádiá medzi týmito základnými typmi lariev. Patrí medzi ne napríklad larva škľabiek – glochídium.

Premena larvy na dospelého jedinca sa môže uskutočniť viacerými spôsobmi:

• Hemimetabolia (neúplná premena) – larva neprejde štádiom kukly, ale niekoľkými zvliekaniami, po ktorých sa stále viac a viac podobá dospelému jedincovi
• Holometabolia (úplná premena) – larva sa zakuklí a z kukly po určitom čase vyjde už dospelý jedinec
• Hypermetabolia (nadpremena) – zložitý typ premeny na dospelého jedinca s viacerými larválnymi štádiami