Meander (ornament)

Meander je druh ornamentu, ktorý dostal meno podľa kľukatiacej sa maloázijskej rieky prameniacej na náhornej plošine vo Frýgii a vlievajúcej sa pri Miléte do Egejského mora.

Meander má viacero podôb, v základe ho tvorí pravouhlo lámaný alebo špirálovitý ornamentálny pás. Najjednoduchší je zuborezový meander s jednou alebo dvoma krížiacimi sa líniami, v komplikovanejších druhoch bývajú pravouhlo zalamované závitnice, protipostavené hrebene, divergentne smerujúce línie atď. Osobitným druhom je špirálovitý a vlnovkový meander.

Ako výzdobný prvok sa zjavuje už v paleolite, v rytej alebo maľovanej forme sa široko vyskytuje na neolitickej keramike, predovšetkým v oblasti podunajských kultúr a veľký význam nadobúda v halštattskej kultúre. V klasickej podobe sa však vyvíja v starovekom Grécku, kde vychádza pravdepodobne z mykénskych špirálovitých a vlnovkových výzdobných pásov. Na gréckych vázach sa používa od poslednej tretiny 10. storočia pred kr. v jednoduchej forme a rozvíja sa v rôznych variáciách na vázach geometrického obdobia.

Stáva sa potom najčastejším ornamentom v celej európskej antike, od predetruskej villanovskej kultúry až po staroveký Rím, na architektúre, v maliarstve aj na umeleckoremeselných predmetoch. Z antiky vychádzajú aj arabské, maurské a stredoveké formy meandra. V širšom zmysle patria k meandru aj uzlovité a pletencové keltské ornamentálne motívy.

Meander potom znovu ožíva v klasicizme ako charakteristický grécky ornament (franc. označenie á la grécqué) a široko sa používa aj v celom 19. storočí.