Matej Metod Bella

Jeho otec bol Ján Pravdoľub Bella a matka Anna, rod. Fábryová.

Študoval na gymnáziách v Békešskej Čabe a v Sarvaši. Teológiu študoval v Bratislave, Šoprone a Lipsku. Popri zamestnaní vyštudoval aj právo na univerzite v Budapešti, doktorát získal roku 1912.

V rokoch 1894 – 1912 pôsobil ako farár v Liptovskom Trnovci, kde v roku 1905 založil Čitateľský spolok. Vo volebnom období 1906 – 1910 bol jedným z troch slovenských poslancov v Uhorskom sneme (za Slovenskú národnú stranu). V rokoch 1911 – 1920 bol farárom v Ružomberku.

Zúčastnil sa budapeštianskych porád o vytvorení Slovenskej národnej rady. Od roku 1918 bol členom výkonného výboru SNR. V októbri 1918 sa stal signatárom Martinskej deklarácie. V rokoch 1918 – 1919 bol podpredsedom Revolučného národného zhromaždenia, predseda Slovenského klubu a referent pre zásobovanie obyvateľstva na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska.

V rokoch 1919 – 1928 bol bratislavským županom. V rokoch 1928 – 1938 predsedom Poľnohospodárskej rady pre Slovensko. Od roku 1930 bol ako funkcionár agrárnej strany zástupcom Slovenska v bankovej rade Národnej banky česko-slovenskej. Od roku 1938 žil na svojom majetku v Čereňanoch, ktorý získal v pozemkovej reforme.

Popri pastoračnej práci na Liptove sa podieľal aj na zakladaní osvetových a hospodárskych spolkov. V SNS inklinoval k agrárnemu krídlu vedenému Milanom Hodžom, v jeho intenciách pomáhal budovať slovenské družstevné hnutie. Počas ČSR príslušník agrárnej strany. Bol reprezentantom ideológie agrarizmu a čechoslovakizmu a politiky centralizmu.

• pôsobenie v Ružomberku
• Bella Matej Metod na nbs.sk