Martin Kaňuch

Vyštudoval estetiku a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1991 až 1996. Aj napriek tomu, že inklinoval k výtvarnému umeniu, ho pri písaní diplomovej práce naviedol Peter Michalovič k filmu, pri ktorom zostal doteraz. Následne absolvoval postgraduálne štúdium filmovej vedy na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení.[1] V tom čase sa zaoberal filmom hlavne zo stránky filozofickej a estetickej, neskôr začal preferovať písanie o dejinách slovenského filmu.

Od roku 1998 je šéfredaktorom filmologického periodika o filme Kino-Ikon.[1] V roku 1999 sa stal členom redakčného kruhu českého časopisu Iluminace.[1] Kontakt s týmto časopisom bol pre neho kľúčový, pretože ho ovplyvnil pri voľbe, akým smerom by sa mal vydať Kino-Ikon.[1] Za vzor si hlavne vybral výber tém, autorov, konkrétnych textov či redakčnú prácu. Od roku 2003 pôsobí ako redaktor edičného oddelenia SFÚ v Bratislave a taktiež sa podieľa na príprave viacerých knižných publikácií SFÚ.[1] Od roku 1996 až do roku 2003 pôsobil ako pedagóg na katedre audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMÚ.[1] Ďalej pôsobí ako dramaturg na rôznych filmových podujatiach ako 4 živly, Febiofest, Art Film Fest, Letní filmová škola Uherské Hradiště. Medzi zaujímavé programy, na ktorých pracoval ako dramaturg, sa dá napríklad zaradiť sekcia Focus:Ukrajina na Art Film Feste, kde jeho výber ukrajinských dlhometrážnych filmov nebol prvoplánovým politickým gestom, ale priblížením a predstavením tejto radikálne sa meniacej krajiny. Inšpirovala ho pritom návšteva MFF Molodist v Kyjeve.[2]

Ako redaktor edičného oddelenia SFÚ sa podieľal na príprave viacerých knižných publikácií.

• Diela Martina Kaňucha (druhá časť) v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice