Kino-Ikon

Kino-Ikon je prvé odborné a jediné printové filmologické periodikum o filme a pohyblivom obraze na Slovensku, polročne vydávané Asociáciou slovenských filmových klubov a Slovenským filmovým ústavom.

Časopis založili v roku 1996 pedagógovia a poslucháči Katedry vied o umení Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Na Slovensku je jediný svojho druhu, ktorý sa odborne, fundovane a kompetentne zaoberá teóriou, históriou a estetikou filmu. Jeho obsahom je výskum hĺbkovej analýzy audiovizuálnych diel významných slovenských i svetových kinematografií. Taktiež je obsahuje preklady zásadných textov filmologických trendov v zahraničí, ako aj štúdie, rozhovory, reflexie, diskusie a nechýba v ňom ani zameranie na filmovokritickú činnosť. Je periodikom o aktuálnom filmovom myslení a premenách audiovizuálnej kultúry domácich i zahraničných autorov.

Od roku 2003 v rámci neho vychádza aj občasník Frame študentov Katedry vied o umení Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Periodicita a náklady

Pôvodným zámerom časopisu bolo vychádzať dvakrát ročne, ale v dôsledku neistých finančných zdrojov vychádzal až do roku 1998 nepravidelne. Od nasledujúceho roku už potom vychádzal ako polročník. Každé vydanie bolo tlačené po päťsto kusov.

Vydavateľ

Vydavateľskú činnosť Kino-Ikonu zabezpečuje občianske združenie Asociácia slovenských filmových klubov, ktoré od roku 1993 zastrešuje a metodicky usmerňuje filmové kluby na Slovensku, a ktoré je zároveň najväčším distribútorom artovej kinematografie, titulov zlatého fondu svetovej kinematografie, súčasnej slovenskej a českej hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby. Od roku 1998 sa k nej pripojil aj Slovenský filmový ústav, ktorý skvalitnil prácu tým, že Kino-Ikonu poskytol technické zariadenie, knižnicu, dokumentáciu a archív. Zodpovedným vydavateľom je predseda Asociácie slovenských filmových klubov Peter Dubecký.

Redakcia

Hlavným iniciátorom zrodu tohto filmového časopisu bola Katedra vied o umení Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, čisto neformálne tvorili jej redakčný kruh predovšetkým jej pedagógovia. Od roku 1996 boli zakladajúcimi redaktormi Vladimír Mlčoušek, Peter Gavalier, Václav Macek, Jozef Macko, zodpovedný za obsah a úpravu a Jana Žilčayová a Andrea Horečná, zodpovedné za organizáciu a koordináciu. Jednotlivé čísla mala na starosti vždy dvojica redaktorov v zložení:

  • č. 2, 1997 – Peter Gavalier, Andrea Horečná
  • č. 3, 97/98 – Andrea Horečná a Václav Macek
  • č. 4, 1998 – Vladimír Mlčoušek a Martin Kaňuch

V tom čase do redakcie pribudli aj Ľubica Mistríková a Jelena Paštéková. Od roku 1999 boli jednotlivé čísla časopisu vydané pod záštitou šéfredaktora Martina Kaňucha. Redakciu zase tvorili Vladimír Mlčoušek, Ľubica Mistríková a Peter Gavalier. V roku 2000 vedľa Vladimíra Mlčoušeka a Petera Gavaliera do redakcie pribudli aj Jana Dudková a Mária Ferenčuhová. V roku 2001 sa zostava zase o niečo pozmenila a dodnes ostala nemenná v zložení Martin Kaňuch, Jana Dudková a Mária Ferenčuhová.

Čo sa týka jazykovej redakcie, v prvých štyroch číslach časopisu sa meno jazykovej redaktorky neuvádza. V rokoch 1999, 2000 a v č. 1, 2001 sa o jazykovú úpravu textov postarala Tamara Mittelmannová. Jazykovú redakciu v nasledujúcich číslach potom robili: Zuzana Dudášová, Milan Matiaška, Michaela Palcútová, Helena Ivoríková a Monika Zužčákova, ktorá upravovala výročné extra vydanie z roku 2006.

Grafika, realizácia a tlač

Prvým grafikom, ktorý navrhol najstaršie riešenia grafického názvu bol výtvarník Ľubomír Ďurček. Neskôr sa časopis pokúšal nájsť novú grafickú podobu. Autorom nového loga, obálky, niektorých znakov grafického riešenia vnútra časopisu je grafik Peter Juríček. Od druhého čísla roku 2004 vychádza časopis s plnofarebnou obálkou.

Prvé štyri čísla časopisu vyšli zo štúdia FoArt, Iris a Pega. Od roku 1999 sa na jeho realizácii podieľalo štúdio Dolis a Microtus a tlačilo sa v Žilinských tlačiarňach. Od druhého čísla roku 2003 tlač sprostredkúva štúdio Dolis.

Distribúcia, cena a podpora

Keďže časopis Kino-Ikon nadviazal úzku spoluprácu s vydavateľstvom Slovenského filmového ústavu, za jeho distribúciu zodpovedá jeho obchodné oddelenie.

Od vzniku časopisu až po rok 1999 sa periodikum v slovenských kníhkupectvách predávalo za 60 Sk, v rokoch 2000 – 2003 za 90 Sk a v roku 2004 jeho cena stúpla na 100 Sk. Dosiaľ najdrahším bolo najrozsiahlejšie prvé vydanie roku 2005, ktoré sa predávalo za 150 Sk. V súčasnosti sa predáva za 3,32 €.

Jednotlivé čísla časopisu, s výnimkou prvého (s finančnou podporou Asociácie slovenských filmových klubov), vychádzali za finančnej podpory rôznych štátnych i neštátnych inštitúcií ako švajčiarska kultúrna nadácia Pro Helvetia, Nadácia Otvorenej spoločnosti a Sorosovocentrum súčasného umenia, Nadácia – Centrum súčasného umenia alebo Medzinárodný višegrádsky fond. Až od roku 2000 sa na jeho vydávaní začalo podieľať Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, a to formou grantov. Od roku 2002 časopis vychádzal najmä vďaka tejto podpore. Prvý Kino-Ikon z roku 2003 vyšiel bez akejkoľvek podpory zo štátnych či iných zdrojov.

Zdroje

  • KAŇUCH, Martin. História Kino-Ikonu. In Kino-Ikon 2006, roč. 10, č. extra, s. 276 – 278.
  • Profil
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.