Maria Gaetana Agnesiová

Narodila sa vo veľmi vplyvnej a bohatej milánskej rodine.[1][2][3]

V detstve bola považovaná za detského génia, v jedenástich rokoch hovorila siedmimi jazykmi. V dvanástich rokoch začala trpieť záhadnou chorobou, ktorú sprevádzali silné kŕče. Lekári si nevedeli rady, chorobu dali do súvislosti s jej mimoriadnou intelektuálnou aktivitou a odporučili jej tanec a jazdu na koni. Táto liečba však nepomáhala. Mária bola navyše veľmi plachá a robil jej ťažkosti kontakt s ľuďmi. Na tieto svoje dispozície reagovala prudkým náboženským vzplanutím, ktoré ju zároveň prinútilo odísť do kláštora. Hoci ju v tom jej otec nepodporoval, umožnil to a vyplácal jej do konca života dôchodok.

V kláštornom ústraní sa začala intenzívnejšie venovať matematike. Napísala tu svoje základné dielo Instituzioni analitiche ad uso della gioventù italiana, prvú knihu, v ktorej sa diskutovalo ako o integrálnom, tak diferenciálnom počte.

Posledné štyri desaťročia svojho života, aj v dôsledku opätovného zhoršenia svojej choroby, však venovala hlavne štúdiu teológie, najmä patristiky, a službe chudobným.

Roku 1750 ju pápež Benedikt XIV. menoval profesorkou matematiky ako prvú ženu v histórii[4] a prírodnej filozofie na univerzite v Bologni ako druhú ženu v histórii (prvá bola Laura Bassiová).

• Mazzotta, Massimo (2007). The World of Maria Gaetana Agnes, Mathematician of God. Baltimore: Johns Hopkins University Press.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maria Gaetana Agnesiová

• Heslo v Catholic Encyclopedia (1913)
• Heslo v encyklopédii Britannica

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maria Gaetana Agnesiová na českej Wikipédii.