Marguerite Yourcenar

Narodila sa v Bruseli otcovi Michelovi a matke Fernande de Cartier de Marchienne, ktorá desať dní po pôrode skonala. Marguerite vychovávala matka jej otca a nekonformný otec, večný cestovateľ. Marguerite zmaturovala výborne z gréčtiny a latinčiny v Nice, bez toho aby navštevovala školu. Jej štúdium obstarávali výhradne súkromní učitelia. Svoju prvú poému napísala v r. 1921 a signovala ju Yourcenar, čo má byť anagram mena Crayencourt. Nasledujúcich osem rokov cestovala s otcom po Európe a zažívala prvé lásky. Po skone otca v roku 1929, ktorý stihol prečítať jej prvý román, viedla v Paríži bohémsky život. V tomto roku tiež vydala tento prvý román v klasickom štýle Andrého Gidea "Alexis ou Le traité du vain combat" (Alexis alebo pojednanie o prehratom boji). Je napísaný vo forme dlhého listu, v ktorom sa pisateľ-významný hudobník a homosexuál priznáva svojej manželke. Oznamuje jej svoje rozhodnutie opustiť ju v záujme pravdy. Časť deja sa odohráva aj v Bratislave.

Marguerite cestuje do Paríža, Athén, Bruselu, na grécke ostrovy a do Istanbulu. Napriek tomu, že má rada ženy, zamiluje sa do muža menom André Fraigneau, spisovateľa a editora vo vydavateľstve Grasset. Píše novely "Les nouvelles orientales","Feux" a román "Coup de grace".

V roku 1939 sa ocitá v nebezpečnej Európe bez finančných prostriedkov. Odchádza do USA hľadať svoju priateľku Grace Frick, s ktorou sa rozišla v roku 1937. Zostala s ňou žiť až do 1979. V roku 1950 sa usídlila na ostrove Mount Desert Island v Maine. Postavila si tam dom s názvom "Petite-Plaisance". V r. 1947 sa stala americkou občiankou. Vyučovala literatúru a dejepis do r. 1953.

Keď vydala r. 1951 svoj román Hadrianove pamäti a iné prózy, dosiahla svetový úspech a potvrdenie statusu spisovateľky. V r. 1970 bola zvolená do Kráľovskej belgickej akadémie literatúry a jazyka, o desať rokov neskôr ju zvolili do Francúzskej akadémie ako prvú ženu v histórii akadémie. Udialo sa to so silnou podporou Jeana d´Ormessona, spisovateľa-člena akadémie.

Jej život prebiehal medzi písaním v izolácii v Mount Desert Island a cestovaním po svete s Jerrym Wilsonom, svojím posledným tajomníkom. Skonala 17.12.1987, je pochovaná v Maine. Okrem iných destinácií navštívila aj Slovensko, kam sa prišla inšpirovať so zámerom napísať román o sv. Alžbete Uhorskej /otec Andrej II./, nar. r. 1207 na Bratislavskom hrade. Pôvodne chcela spojiť do jednej knihy dve biografie, chcela pridať Alžbetu Bátoryovú avšak projekt neuskutočnila.

Od historických románov až po biografie, dielo M. Yourcenar možno pripísať na margo prežívania epochy, je to návrat k estetizmu a tradícii so želaním vyjadriť konečnosť literatúry: rozprávanie. Súc inšpirovaná orientálnou múdrosťou sa nikdy nevzdialila od humanizmu renesancie: "Skutočné miesto zrodu je tam, kde ťa zavedú inteligentné pohľady na seba samého: moje prvé domoviny boli knihy."(cit. Marguerite Yourcenar:Hadriánove pamäti)

• 1968 Cena "Femina" za "Počatie kameňa"
• 1980 Rytier čestnej légie - prvá členka Francúzskej akadémie
• 1987 Cena "Európsky spisovateľ" v Strassburgu

1. Alexis alebo Traktát o stratenom boji (slov. preklad) 1989, novela, ISBN 80-220-0115-5
2. Hadriánove pamäti, román, ISBN 80-220-0115-5
3. Počatie kameňa-slovenský preklad 1989, román, ISBN 80-220-0115-5

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marguerite Yourcenar

• Stránka Francúzskej akadémie o Marguerite Yourcenar, (po francúzsky)
• Zoznam diel autorky na stránke Francúzskej akadémie (po francúzsky)
• Heslo Marguerite Yourcenar v Encyclopaedia Britannica (po anglicky)
• wikicitáty - Marguerite Yourcenar (po anglicky), (po francúzsky)

Literárny portál Belgický portál Francúzsky portál

Všetky fakty v článku pochádzajú z knihy uvedenej v oddieli "Referencie"-"Hadriánove pamäti a iné prózy. Biografické údaje pochádzajú z jej predhovoru a doslovu.