Alžbeta Bátoriová

Prehľad zápisov jej mena:

• slovenské: Alžbeta Bátoriová, Alžbeta Bátoriová- Nádašdyová, Alžbeta Nádašdyová; starším slovenským pravopisom: Alžbeta Bát(h)oryová/Báthoriová, Alžbeta Bát(h)oryová/Bát(h)oriová-Nádasdyová, Alžbeta Nádasdyová; nespisovné tvary (čiastočne alebo úplne bez prechyľovania): Alžbeta Bátoriová-Nádašdy, Alžbeta Bátori, resp. starším pravopisom: Alžbeta Bát(h)oryová-Nádasdy, Alžbeta Báthori/Bát(h)ory; ľudové tvary: (Alžbeta) Bát(h)orička/Bát(h)oryčka, čachtická pani, krvavá grófka, (čachtická) krvavá pani
• po maďarsky Bát(h)ory/Bát(h)ori Erzsébet, Nádasdy Ferencné Báthory Erzsébet, Nádasdyné Báthory Erszébet
• po nemecky Elisabeth Báthory/Báthori, Elisabeth Báthory-Nádasdy, Elisabeth Nádasdy

Bátoriovci vlastnili rozsiahle majetky v Uhorsku, najmä však v Sedmohradsku. Ich predok Vid v ečedskom močiari zabil podľa legendy draka, preto majú v erbe tri dračie zuby. V 14. storočí sa ich rod rozdelil na dve vetvy: ečedskú a šomlyóovskú.

Jej rodičia boli Juraj Bátori z ečedskej línie rodu Bátori (Báthory) a Anna Bátoriová zo somlyóovskej línie (manželstvo s Jurajom Bátorim bolo jej tretie). Väčšinu Bátoriovcov z oboch vetiev charakterizovali výstredné povahové vlastnosti. Viacerí z nich mali sklony k samoľúbosti, pýche, tyranstvu, zmyselnosti a aj k sexuálnej zvrátenosti ^{[chýba zdroj]}. Somlyóovská línia vymrela roku 1635 a ečedská po meči v roku 1605, kedy zomrel Štefan Bátori zo Somlyóo, Alžbetin brat.

Manžel František Nádašdy bol tak ako Alžbeta, tiež z magnátskeho rodu. Bol hlavným županom v stoliciach Vaš, Fogaraš a Šopron, bol magistrom kráľovských koniarní, panovníkovým radcom a od roku 1578 hlavným kapitánom uhorských vojsk. Vynikal veľkou telesnou silou a mal prudkú povahu. Počínal si odvážne v niekoľkých bitkách proti Osmanom, medzi nimi bol známy ako „čierny bej“. 3. januára, deň pred smrťou napísal priateľovi Jurajovi Thurzovi list, v ktorom mu zveril do ochrany a priazne svoju rodinu.

Nádašdy a Bátoriová uzavreli manželstvo vo Vranove 8. mája 1575. Manželia boli rôzneho vierovyznania. František si ponechal evanjelické a Alžbeta bola kalvínka. Narodilo sa im päť detí: Anna, Katarína, Uršuľa, Andrej a Pavol. Uršuľa a Andrej zomreli ako deti. V roku 1604 sa Anna vydala za Mikuláša (VI.) Zrínskeho. 13. júna 1604 boli zasnúbení v Kerestúre, na hostine bol prítomný aj palatín Juraj Thurzo, ktorý bol s Mikulášom (VI.) Zrínskym v rodinnom pomere, keďže Thurzova matka Katarína Zrínska bola sestrou Juraja (VI.) Zrínskeho, ktorý bol Mikulášovým otcom. Strýko Alžbety Bátoriovej Štefan Bátori (brat Alžbetinej matky zo somlyóovskej línie) bol poľským kráľom.

K jej životu sa viažu rôzne legendy vrátane jej údajných kúpeľov (či pitia) krvi slúžok, ktoré pomohli vzniknúť početným upírskym mýtom (či konkrétnejšie sexuálne-sadisticko-upírskym). Týranie a vraždenie dievčat údajne vykonávala nepretržite v rokoch 1585 – 1610. Napriek tomu, že Bátoriovci a Nádašdyovci vlastnili rozsiahle majetky po celom území Uhorska, všetky krvavé mýty o Alžbete Bátoriovej sa viažu k jej panstvu okolo Čachtického hradu. Obyvatelia okolitých obcí ju počas jej života tak znenávideli že ona a jej pomáhači chodili von iba s ozbrojeným sprievodom, prípadne využívali sieť podzemných katakomb v okolí Čachtického hradu, ktoré siahali až do vzdialenosti niekoľkých kilometrov. K majetku Alžbety Bátoriovej a jej manžela Františka Nádašdyho v okolí Čachtíc patril napríklad aj kaštieľ v Častkovciach vzdialený 4km, ktorý bol pravdepodobne podzemným systémom chodieb spojený s Čachtickým hradom a ktorý tak mohol byť používaný na nepozorovaný odchod z hradu. ^{[chýba zdroj]}

Dievčatá týrala horiacimi sviečkami, rozpáleným železom, pichala ihlicami, polievala studenou vodou na mraze. Nie vždy ich zabila. Svedkovia vypovedali, že videli dievčatá také popálené, že nemohli nastúpiť do koča. Mučením oslavovala aj Vianoce (vyslanci palatína Thurza ju pristihli pri mučení tesne po Vianociach) a aj svadbu svojej dcéry, počas ktorej zomreli dve nemecké slúžky. Mŕtvoly pochovávali rôzne – na cintoríne, v poli, v obilných jamách. Mnohokrát ich zahrabali tak nedbanlivo, že rozkladajúce sa telá vyhrabali psy a roznosili ich po dvore^{[chýba zdroj]}.

Sťažnosti na Alžbetu Bátoriovú sa množili a hovorilo sa o nich po celej krajine. Prichádzali dokonca aj z Viedne, kde mala kaštieľ. V roku 1609 ju čachtický farár verejne obvinil zo zabíjania dievčat. 29. decembra 1610 ju palatín Juraj Thurzo pristihol priamo pri čine, keď neohlásene prišiel do Čachtíc.[1] Bátoriová a jej štyria pomocníci (Ján Ujvári, alias Ficko, Dorota Sentešová, Ilona/Helena Jóová a Katarína Benická) boli obvinení z mučenia a zabitia veľkého množstva mladých žien (20 až 2000 obetí, zdroje sa rozchádzajú). V roku 1610 bola daná do samoväzby, kde ostala až do svojej smrti o štyri roky neskôr. Keďže pochádzala z jedného z najvplyvnejších a najbohatších šľachtických rodov tej doby, jej pôvod zabránil v tom, aby bola popravená. Tej však neunikli jej pomocníci Ficko, D. Sentešová a Ilona Jóová (Ficko bol sťatý a jeho telo spálené na hranici, Sentešovej a Jóovej boli vytrhané prsty na rukách a následne boli upálené na hranici). Štvrtá obžalovaná Katarína Benická bola prepustená už po dvoch týždňoch.[2]

Prvé informatívne vyšetrovanie začalo v marci 1610. Onedlho potom, ako ju palatín Juraj Turzo 29. decembra 1610 prichytil pri čine v Čachticiach, sa začal 2. januára 1611 súd v bytčianskom kaštieli nad pomocníkmi Alžbety Bátoriovej. Sudcovský zbor tohto zaujímavého trestného prípadu odsúdil pomocníkov na trest smrti. Alžbeta Bátoriová sama pred súdom nikdy nestála a vinu jej nedokázali. Svedkov popravili ihneď po výsluchu bez možnosti ďalšieho vypočúvania. V rozsudku sa o Alžbete Bátoriovej spomína len toľko, že ju nechali vo väznici na Čachtickom hrade, kde zostala až do svojej smrti 1614. Pochovaná je údajne v čachtickom kostole.

Jej pomocníkmi boli Ján Ujvári (Ficko), Ilona Jóová, Dorota Sentéšová a Katarína Benická. 7. januára 1611 v Bytči bol vynesený rozsudok. V ten istý deň boli Helena Jóová a Dorota Semtéšová zaživa upálené, Ján Ujvári bol pre mladý vek sťatý a telo bolo spálené. Katarínu Benickú súd pre nedostatok dôkazov oslobodil. Liečiteľka Majerníčka z Myjavy, ktorá pomáhala Bátoriovej pri rôznych chorobách, bola obvinená z čarodejníctva a zaživa upálená 24. januára 1611. Dôkazy a priznania boli získané s použitím mučenia.

Bátoriovej skutky sa len postupne dostávali k vtedajším vrchnostiam.

• Protestantský kazateľ Štefan Maďari zo Šárváru ako prvý napísal list priamo kráľovi.
• Evanjelický kazateľ Ján Abrahamides Ponický, ktorý Bátoriovú priamo na súde obvinil z kanibalizmu (žiadny dôkaz však nepredložil), taktiež napísal o Bátoriovej a jej skutkoch do Bytče svojmu nadriadenému Eliášovi Lánimu, turčianskemu seniorovi, osobnému radcovi palatína Turzu, ktorý ho o tom ihneď informoval.
• Eliáš Láni bol od r. 1595 ako evanjelik v písomnom spore s kalvínom Tomášom Fabriciom.
• Súd si vypočul svedectvá trinástich svedkov. Boli medzi nimi najmä obyvatelia mestečka Čachtice a to Juraj Kubanovič, Ján Valko, Martin Jankovič, Martin Krško, Ondrej Uhrovič, Ladislav Antalovič a Ondrej Bútora. Všetci vypovedali pod prísahou.
• Nesvedčili však priamo mučené osoby, ktoré boli objavené zviazané v kaštieli v Čachticiach.
• Taktiež neboli prizvané svedčiť osoby, ktoré mučenie prežili alebo mučeniu unikli.

Uväznenie Alžbety Bátoriovej nebolo v tom čase veľkou kauzou, vďaka jej vplyvným príbuzným sa kauza utajovala. Legendy o nej sa začali šíriť až po jej smrti a preto nie sú hodnoverné.

Príbeh Alžbety Bátoriovej sa pokúšalo sfilmovať niekoľko významných československých režisérov. V 70. rokoch minulého storočia vzniklo hneď niekoľko filmov. S výnimkou erotického poviedkového filmu Contes Immoraux, animovanej Krvavej pani a komédie Radošinského naivného divadla išlo vždy o horory o upíroch a vlkolakoch.

K téme sa filmári znova vrátili v posledných rokoch, keď sa o sfilmovanie pokúšali nezávisle od seba hneď viacerí producenti. Kanadský horor Eternal z roku 2004, ktorého dej začína v obci Višňové, ako jediný spomedzi všetkých zahraničných filmov použil slovenské reálie. Francúzska Julie Delpy plánovala natočiť historický film podľa vlastného scenára. Český režisér Zdeněk Troška vlastní práva na Nižnánskeho román Čachtická pani. V roku 2006 dokončil maďarský režisér Jenö Hodi svoj upírsky horor Metamorphosis v hlavnej úlohe s Christopherom Lambertom. Bátoriovej hrad v ňom umiestnil do transylvánskych Karpát. Juraj Jakubisko koncom roka 2006 začal točiť historickú drámu podľa vlastného scenára, ktorá mala slovenskú premiéru v roku 2008. Jej životom bol inšpirovaný aj album od britskej extrémne metalovej skupiny Cradle of Filth menom Cruelty and the Beast. Jej meno používa aj švédska black metalová kapela Bathory. Taktiež o nej zložila skladbu britská black metalová skupina Venom pod názvom Countess Bathory a česká gothic rocková skupina XIII. Století (Elizabeth).

• 1970 – Necropolis (Franco Brocani) – horor
• 1970 – Countess Dracula (Grófka Dracula) (Peter Sasdy) (s Ingrid Pittovou) – horor
• 1971 – Les levres rouges (Červené pery) (Harry Kummel) – horor
• 1973 – Ceremonia sangrienta (Krvavá ceremónia) (Jorge Grau) – horor
• 1974 – Contes immoraux (Nemorálne príbehy) (Walerian Borowczyk) (s Palomou Picasso) – erotický
• 1975 – Alžbeta Hrozná alebo Krw story (Stanislav Štepka) – TV – divadelná hra
• 1980 – Krvavá pani (Viktor Kubal) – animovaný film
• 1980 – El retorno del hombre-lobo (Návrat vlkodlaka) (Jacinto Molina) – horor
• 1988 – The Mysterious Death of Nina Chereau (Dennis Berry) – horor
• 1990 – Jungfrau am Abgrund (Carl Andersen) – horor
• 1999 – Bloodbath (Dan Speaker, Kim Turney) – horor
• 2000 – Bathory (Brian Topping)
• 2004 – Tomb of the Werewolf (Hrob vlkodlaka) (Fred Olen Ray) – horor
• 2004 – Eternal (Wilhelm Liebenberg, Federico Sanchez) – horor
• 2005 – Night Fangs (Ricardo Islas) – horor
• 2006 – Demon's Claw (Lloyd A. Simandl) – horor
• 2006 – Stay Alive (William Brent Bell) – horor
• 2006 – Metamorphosis (Jenö Hodi) (s Christopherom Lambertom) – horor
• 2007 – Blood Scarab (Donald F. Glut) – horor
• 2008 – Bathory (Juraj Jakubisko) – historická dráma
• 2009 – The Countess (Julie Delpy)

1. DUFFACK, J.J.: Bosorka Alžběta Nádašdyová, rozená Báthoryová, alias čachtická paní. Praha 2008, s. 71 - 72.
2. DUFFACK, J.J.: Bosorka Alžběta Nádašdyová, rozená Báthoryová, alias čachtická paní. Praha 2008, s. 89 - 90.

• DUFFACK, J. J.. Bosorka Alžběta Nádašdyová, rozená Báthoryová, alias čachtická paní. 1. vyd. Praha : Naše vojsko, 2008. 175 s. ISBN 978-80-206-0962-5. (po česky)
• LENGYELOVÁ, Tünde; VÁRKONYI, Gábor. Báthory : život a smrť. 1. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, 2009. 304 s. ISBN 978-80-7360-844-6.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alžbeta Bátoriová

• Rodokmeň v modernej maďarčine – šomlyóovská vetva
• Rodokmeň v modernej maďarčine – ecsedská vetva
• Potomkovia Alžbety Báthory (v modernej maďarčine)