Margaréta Terézia Habsburská

Od útleho detstva bola Margaréte Terézii vštepovaná výchova v prísne religióznom duchu následkom čoho z nej vyrástla bigotná katolíčka prísne dodržiavajúca regule španielskej dvornej etikety.

Už v mladom veku bola zasnúbená so svojim strýkom Leopoldom. Týmto zväzkom si obe vetvy Habsburgovcov sľubovali obmedzenie čoraz viac silnejúceho vplyvu Francúzska na Pyrenejskom polostrove. Mocensky upadajúce Španielsko sa pokúšalo od polovice 17. storočia posilňovať vlastné postavenie sobášmi španielskych Habsburgovcov s Bourbonovcami. Ich výsledkom boli čoraz zložitejšie rodinné zväzky vážne ohrozujúce pozíciu Habsburgovcov v prípade vymretia španielskej vetvy.

Prvým zamýšľaným krokom k odvráteniu takejto situácie bol pôvodne plánovaný zväzok Leopolda I. s infantkou Máriou Teréziou, dcérou kráľa Filipa IV. a jeho prvej manželky Izabely Bourbonskej. Tá sa však v roku 1660 vydala za mladého francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.

S myšlienkou oženiť Leopolda s princeznou Margarétou Teréziou prišla Leopoldova staršia sestra a súčasne druhá manželka Filipa IV. a Margarétina matka Mária Anna Habsburská. V roku 1659 ju Leopold ako osemročnú roztomilú blondínku prvý raz uvidel. So sobášom súhlasil a v roku 1663 bolo verejne oznámené zasnúbenie. V roku 1666 sa v Španielsku konal na diaľku sobáš.

V lete toho istého roku pätnásťročná princezná odišla do Rakúska, kde bola slávnostne uvítaná svojím budúcim manželom. Svadba sa konala 5. decembra 1666 vo Viedni. Veľkým problémom jej pobytu na viedenskom dvore bolo z jej strany veľmi dôsledné uplatňovanie dvorského ceremoniálu. Viedenský dvor s uvoľnenejšou morálkou Margarétino dodržiavanie prísnych katolíckych zásad, až s náboženským fanatizmom, neprijímal s nadšením. I jej manželovi, napriek jeho katolíckej výchove, prekážala manželkina bigotnosť. Napriek tomu sa jej snažil v mnohom vyhovieť. Na jej popud dal napr. v rokoch 1669 – 1670 vyhnať z Viedne Židov, ktorých prítomnosť bola pre Margarétu a jej španielsky sprievod neprijateľná.

Obaja manželia našli spoločnú záľubu v divadle a hudbe. Leopold bol vášnivý milovník opery a sám dokonca skladal hudobné diela. Obaja si obľúbili najmä taliansku operu, ktorá si od 17. storočia vydobyla na viedenskom dvore pevné miesto. Na jej žiadosť taliansky skladateľ Antonio Cesti napísal k Margitiným sedemnástym narodeninám v júli 1668 operu Zlaté jablko (Il pomo d´oro). Veľkolepé uvedenie diela je často považované za vyvrcholenie barokovej opery 17. storočia vo Viedni.

Hlavným cieľom ich manželstva však malo byť zaistenie následníka trónu. Mladučká Margaréta veľmi chcela dať manželovi vytúženého dediča. Jej slabý, takmer ešte detský organizmus však vyčerpanie spojené s tehotenstvami nevydržal. Počas šiestich rokov manželstva, v ktorom obaja napriek značnému vekovému rozdielu a Leopoldovmu nie príliš atraktívnemu vzhľadu prežili šťastný a harmonický vzťah, porodila štyri deti (dvoch synov a dve dcéry), prekonala dva potraty, no dospelosti sa dožila iba jediná dcéra.

• Ferdinand Václav (* 28. september 1667 – † 13. január 1668)
• Mária Antónia (* 18. január 1669 – † 24. december 1692) ∞ 1685 Maximilián Emanuel II., bavorský kurfirst (* 1662 – † 1726)
• Ján Leopold (*/† 20. február 1670)
• Mária Anna (* 9. február 1672 – † 23. február 1672)

Margaréta Terézia Habsburská zomrela vo veku nedožitých dvadsaťdva rokov. Po smrti bola pochovaná v kapucínskej krypte vo Viedni.

Margaréta je ako krásna blond princezná stvárnená španielskym maliarom Diegom Velásquezom na viacerých obrazoch. Zachytená je na nich v rôznych obdobiach svojho detstva vo veľkolepých barokových šatách, typických pre madridský dvor počas tzv. Zlatého španielskeho veku.

Je pravdepodobné, že keď francúzsky spisovateľ Maurice Ravel písal svoje dielo Pavána pre mŕtvu princeznú (Pavana pour une infante défunte) princeznou myslel Margarétu Habsburskú. Írsky spisovateľ Oscar Wilde sa nechal inšpirovať obrazom Las Meninas pri písaní svojho diela Princeznine narodeniny.

• 
  Infantka Margaréta Terézia v bielom, 1653, olej na plátne, Kunsthistorisches Museum, Viedeň
• 
  Portrét infantky Margaréty Terézie, 1655, olej na plátne, Louvre, Paríž
• 
  Las Meninas, 1656, olej na plátne, Museo del Prado, Madrid
• 
  Portrét infantky Margaréty Terézie v modrých šatách, 1659, olej na plátne, Kunsthistorisches Museum, Viedeň

• kol. autorov, Ženy a milenky českých králů, Akropolis, Praha, 1994