Pečeňovky
Pečeňovky (lat. Marchantiophyta alebo Hepaticophyta) sú oddelenie výtrusných rastlín patriace medzi machorasty.
| pečeňovky | |||
 zástupca rodu Marchantia porastnica mnohotvará | |||
| Vedecká klasifikácia | |||
|---|---|---|---|
| Vedecký názov | |||
| Marchantiophyta | |||
| Synonymá | |||
| Hepaticophyta, Hepaticae | |||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
| |||
Sú to suchozemské rastliny s lupeňovitou, ružicovitou alebo folióznou viacvrstvovou stielkou. Na folióznej stielke sú jednovrstvové palístky (fyloidy), ktoré nikdy nemajú stredné rebro - zväzok vodivého pletiva. Palístky sú často laločnaté. Okraje stielky sú jednovrsvtové a nazývajú sa krídla. Prvoklík (protonema) je značne redukovaný, alebo úplne chýba. Bunky tvoriace stielku sú parenchymatické alebo kolenchymatické a obsahujú tzv. silicové telieska vylučujúce u niektorých druhov látky spôsobujúce silnú arómu. V bunkách obsahujú viac chloroplastov. Rozmnožujú sa rodozmenou alebo pomocou rozmnožovacích teliesok zvaných gémy.
Samčie pohlavné orgány plemeníčky (anterídiá) sa nachádzajú u folióznych druhov v pazuche vydutého obalového palístka, alebo sú kryté stielkovou šupinou či záhybom. Samičie zárodočníčky (archegóniá) sú chránené obalovými palístkami alebo pletivom pabyľky (kauloidu).
Ich sporofyt neobsahuje na rozdiel od sporofytu rožtekov asimilačné pletivo, preto je úplne závislý od gametofytu. Výtrusnica (téka), v ktorej sa vytvárajú výtrusy (spóry) nemá stredový stĺpik (columelu). Okrem spôr sa vo výtrusnici obvykle tvoria aj sterilné bunky elatéry, ktorých počet je menší ako počet výtrusov. Výtrusnica puká najčastejšie 4 chlopňami. Sporofyt je u pečeňoviek krátkodobou štruktúrou a v mladosti je chránený tzv. kalyptrou.
Ekológia
Pečeňovky najčastejšie obývajú tienisté vlhké miesta v lese. Najväčšiu druhovú rozmanitosť dosahujú v tropickom pásme. Rastú na skalách, tlejúcom dreve, ale aj na živých stromoch. Niektoré však obľubujú suché slnečné stanovištia. Zopár druhov žije v sladkých vodách.
Pečeňoviek je známych menej ako 10 000 druhov[1], podľa iného zdroja je počet známych druhov 5-6 tisíc v 300-400 rodoch.[2]. Delia sa na dve triedy: Jungermanniopsida a Marchantiopsida.
