Stielka

Stielka (iné názvy: talus[1], thallus[1]; lat. thallus) je také rastlinné telo, ktoré nie je diferencované na koreň a výhonok. Vyskytuje sa u rastlín nazývaných stielkaté rastliny (lat. Thallobionta), ktorých presná definícia je sporná, ale často sa do nich zaraďujú sinice (staršie aj baktérie a vírusy), riasy, huby (aj slizovky), lišajníky a niekedy aj machorasty. Pri hubách sa pod pojmom stielka rozumie podhubie aj plodnica[2].

Stielky machorastov z oddelenia pečeňovky
Stielka zelenej riasy

Stielky majú rôznu veľkosť a usporiadanie od jednobunkového bezjadrého tela cyanobaktérií až po niekoľko desiatok metrov dlhé telá niektorých rias, ktorých stavba tvarom pripomína telá vyšších rastlín. Napríklad druh Macrocystis pyrifera vytvára stielky dlhé až do 60 metrov s hmotnosťou do 300 kg. V stielke machorastov sa už objavujú náznaky vodivých pletív. Stielky niektorých skupín rastlín, napríklad machov, sú diferencované na orgány s funkciou koreňov - pakorienky (rhizoidy), orgány s funkciou stonky - pabyľky (kauloidy) a orgány s funkciou listov - palístky (fyloidy). Kauloid môže byť aj rozkonárený. Rizoidy prenikajú do substrátu a čerpajú z neho živiny, fyloidy plnia vyživovaciu (asimilačnú) funkciu. Napriek tomu ich nemožno tieto časti označiť za koreň, stonku a listy, ani za ich vývojových predchodcov. Bunky zelenej stielky machorastov obsahujú totiž len polovičnú (haploidnú) sadu chromozómov, zatiaľčo koreň, stonka a listy vyšších rastlín majú väčšinou úplnú (diploidnú) chromozómovú sadu.

Jednobunkové stielky rias sa nazývajú monádoidné, kapsálne, améboidné alebo kokálne. Pokiaľ sú bunky pospájané do vlákien, ide o vláknitú (trichálnu) stielku. Ďalšie typy stielok u rias sú heterotrichálne, rizopódiové, sifonálne, sifokládiové a pletivové. Niektoré jednobunkové stielky môžu byť pohyblivé a môžu mať bičík. Stielky machorastov sú buď ružicovité alebo lupeňovité, najvyspelejší typ je foliózny, ktorý je už rozlíšený na pakorienky, pabyľku a palístky.

Za stielky sa považujú aj telá húb, pretože tie nikdy nie sú rozlíšené na korene, stonky a listy. Hubové vlákna v substráte, ktoré vzdialene pripomínajú korene, sú hýfy. Niektoré druhy bazídiových húb vytvárajú nad povrchom substrátu plodnice, ktoré môžu byť rozlíšené na hlúbik a klobúk.

Referencie
  1. talus. In: Slovník cudzích slov (akademický)
  2. DERMEK, Aurel; LIZOŇ, Pavel. Malý atlas húb. [s.l.] : Slovenské pedagogické nakl., 1980. 546 s.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.