Majorianus

Majorianus bol synom Donnia, správcu financií Flavia Aetia. Donniov pôvod nie je známy, pochádzal pravdepodobne z Itálie, Galie alebo Hispánie. Majorianova matka bola dcéra Majoriana staršieho, veliteľa vojska za cisára Theodosia. Majorianus starší pochádzal z mesta Srimium (dnes Sremska Mitrovica, Srbsko).

Majorianus za mlada slúžil v armáde generála Flavia Aetia. Majorianus sa dostal na trón vďaka Germánovi Ricimerovi, ktorý de facto riadil Západorímsku ríšu a dosadzoval cisárov, ktorí mu boli viac-menej podriadení. Práve Ricimer ho vymenoval za cisára, keď bol zvrhnutý cisár Avitus, s ktorým mal spory aj Majorianus.

Vizigóti boli usadení v Galii a Hispánii ako federáti, ale žili tu úplne nezávisle, čo Rimanom samozrejme nevyhovovalo. Rimanom sa Vizigótov podarilo zastaviť v ďalších výbojoch. Najväčším problémom však boli Vandali, ktorí boli usadení v severnej Afrike, kde si založili úplne nezávislé kráľovstvo, na čele s kráľom Geiserichom. Geiserich robil už dlhé roky veľké starosti ako aj západu, tak aj Východnému (Byzantskému) impériu, keď stále porušoval mierové zmluvy. Vandali ešte v roku 455 dobyli Rím a odvtedy ovládali skoro všetky ostrovy v západnom Stredomorí. Za vlády Avita dokonca zaútočili aj na Sicíliu, no boli porazení.

Majorianus bol prvý cisár, ktorý sa nepoddal Ricimerovi a snažil sa problémy riešiť po svojom. Okamžite začal vyjednávať s Konštantínopolom a dosiahol, že východorímsky generál Marcellinus zaháji útok od Dalmácie, zatiaľ čo Majorianus zaútočí z Hispánie. Podarilo sa mu dosiahnuť alianciu s Vizigótmi, ktorí sa taktiež zúčastnili na africkom ťažení. Majorianus bol skutočne veľký cisár. Legenda hovorí, že sám Majorianus prestrojený za vyjednávača navštívil kráľa Geisericha v Kartágu, keď si odfarbil vlasy na blond. Geiserich ho mal prijať a aj prepustiť. Až po Majorianovom odchode sa vraj Geiserich dozvedel, že prijal a prepustil rímskeho cisára. Dôveryhodnosť tohto príbehu nevieme potvrdiť, no je jasné že takéto legendy vznikajú iba ak ide o naozaj veľkých ľudí. Tiež si osvojil staré rímske porekadlo, že keď existuje Kartágo ako samostatný štát, Rím nebude mať pokoja. Majorianus sa na čele rímskej a vizigótskej armády vydal z hispánskeho mesta Carthago Nova s flotilou do Afriky. Na stavbu týchto lodí využil skoro posledné zdroje Západorímskej ríše. Po vylodení v Afrike zachvátila Vandalov panika. Vandalské vojská využili taktiku spálenej zeme, no ani to nepomohlo. Geiserich dokonca žiadal o mier v prospech Rimanov, no bol odmietnutý. Nakoniec Vandalom pomohla až zrada v rímskom tábore, kedy Vandali vtrhli v noci do prístavu a všetky rímske lode potopili. Marcellinus nato odvolal útok. Majorianus bol nútený vzdať sa nárokov na Afriku a ostrovy. Ale Rimania aspoň dosiahli ďalšie prímerie. Majorianus mal v tejto vojne veľkú smolu a nebyť zrady skutočne by sa mu podarilo poraziť vandalskú moc, čo mohlo oddialiť pád Západorímskej Ríše.

Na spiatočnej ceste do Itálie sa však vojsko na popud Ricimera proti Majorianovi vzbúrilo a prinútilo ho k abdikácii. Krátko nato v exile zomrel, nevylučuje sa, že ho dal zabiť Ricimer, ktorý sa opäť dostal k absolútnej moci. Majorianom zomrel posledný veľký cisár západu.

Hneď po Majorianovej smrti zrušil Geiserich všetky mierové zmluvy a obnovil vojnu s Ravennou a začal podnikať útoky na Itáliu. Ricimer dosadil na trón Libia Severa, bezvýznamnú bábku. V nasledujúcich dobách sa dokonca aj Geiserich podieľal na menovaní cisárov, čím fakticky úplne padla Západorímska ríša. Hoci sa Rimanom ešte viackrát podarilo na Afriku zaútočiť, nepodarilo sa im Vandalov poraziť, to sa podarilo až cisárovi Justiniánovi.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Majorianus